Historické povodne v Banskej Bystrici I.
V minulosti postihlo Banskú Bystricu viac veľkých povodní, ktoré spôsobili nemalé materiálne škody a žiaľ, niekedy si vyžiadali aj ľudské obete. Kým poslednú veľkú povodeň z roku 1974 má ešte v živej pamäti najmä staršia generácia, povodne z rokov 15
Keď hovoríme o povodniach na Hrone, je treba si uvedomiť, že takmer každoročne sa opakujúce mierne vyliatie vody z brehov nebolo ničím výnimočným. Niekedy však dochádzalo aj k veľkým povodniam s katastrofálnymi následkami. V minulosti ešte Hron nebol regulovaný, tiekol v prirodzenom meandrujúcom koryte s mnohými ramenami a niekoľkými ostrovmi. Ani neskoršie regulačné úpravy Hrona však nezabránili ďalším veľkým povodniam.
Sústavný dážď trvajúci od 14. do 24. apríla 1575 spolu s topiacim sa snehom spôsobil veľkú povodeň na Hrone, ktorá zničila všetky hronské mosty od Brezna po Zvolen a pretrhla banskobystrické horné hrable, v dôsledku čoho sa odtiaľto nekontrolovane odplavilo niekoľko tisíc kusov siahovice. K pretrhnutiu hrablí došlo aj v roku 1687, avšak okrem povodne na tejto katastrofe mali určitý podiel aj zamestnanci hrablí, ktorí v kanáloch ponechali veľké množstvo dreva a toto svojou váhou prelomilo zariadenie hrablí.
Povodeň z 30. marca 1784 pripomínala tabuľa s vodoznakom, ktorá bola umiestnená na nároží obytnej budovy lesného úradníka v areáli bývalých banskobystrických horných hrablí. Žiaľ, po zániku hrablí vrátane všetkých tamojších objektov zanikol aj tento vodoznak. Tabuľa s vodoznakom pripomínajúcim ďalšiu historickú povodeň z 25. augusta 1813 sa pôvodne nachádzala pri Hrone, na múre oplotenia areálu Štátnej vyššej dievčenskej školy (dnes budova UMB). Po zbúraní plota bola umiestnená do približnej výšky na mestskú hradbu pri bývalej kolkárni (Štadlerovo nábrežie), kde sa zachovala dodnes.
Pomerne dobre bola zdokumentovaná povodeň z 8.–12. mája 1899, ktorú opísal lesník Karol Kaán. Od 3. mája 1899 začalo husto pršať v celom povodí Hrona. Tieto dažde spôsobovali topenie snehu vo vyšších polohách, v dôsledku čoho od 6. mája zaznamenali zvyšovanie hladiny Hrona, ktorý 7. mája 1899 v Bystrici dosiahol výšku 133 cm. Napriek tomu, že pohroma ešte nehrozila, zastavila sa plavba pltí a horlivo sa odstraňovalo drevo z hrablí. Po kratšej prestávke opäť začalo vytrvalo pršať, čo zapríčinilo ďalšie stúpanie Hrona, ktorý v Banskej Bystrici dňa 8. mája o šiestej ráno dosahoval výšku 139 cm a večer o ôsmej hodine už 148 cm. Dňa 9. mája to bolo 183 cm, 10. mája nadránom o druhej hodine stúpol Hron na 191 cm a večer o pol deviatej kulminoval na výške 204 cm.
Rieka zaplavila širšie okolie vrátane areálu hrablí. Voda sa prelievala ponad hrable, drevo z nich už nebolo možné vyberať, a preto ich s veľkými ťažkosťami otvorili, aby umožnili voľný prietok. Budovy lesnej správy obkolesené vodou boli prístupné len člnom. Dramaticky je táto povodeň opísaná v dobovej tlači: Po výdatných lejakoch v oblasti Starých Hôr dňa 9.5. 1899 okolo polnoci sa potok Bystrica premenil na dravú, všetko zatápajúcu rieku. Dravý prúd ničivou silou zasiahol B. Bystricu o pol jednej v noci. Starého chorľavého strážnika drevoskladu „Na Zábave“ zachránili len v poslednej chvíli, strážny domček s vodoznakom povodne z r. 1853 však voda odniesla. Mestský hlavný horár Ladislav Hrdina so svojimi ľuďmi počas noci zachránili zo skladu aspoň časť dreva. Dobytok z Herritzovho majera zachránili len s veľkou námahou. Pri hámorskom moste voda zničila hať stoličkovej továrne, ale most z kameňa a železa odolal. Voda ďalej zatopila záhrady v Hámri, najmä Polevkovicsovu záhradu, kde zničila 12 včelích úľov, o ktoré sa vtedy už zosnulý starý pán s láskou staral. Potom voda prenikla cez Kollárovu záhradu do stoličkovej továrne, kde zničila vodné diela v hodnote 10 – 15 tisíc forintov.
Pri záchranných prácach dravý prúd strhol vojaka z miestnej posádky (Michal Tomko z Polomky), ktorého našli utopeného pri Zvolene až 11.5. 1899. Mesto pri povodni prišlo až o 1.000 m3 dreva. Plávajúce drevo chudobní občania vyťahovali pre vlastnú potrebu. Povodeň zasiahla aj ulicu Könyves Kálmána (dnes J. Kráľa), kde hospodársky radca Gragger zariadil odvedenie vody do kanálov. S vodným živlom statočne bojovala jednotka stotníka Sparbela z 3. streleckej stotiny. S nadľudským úsilím za pomoci rebríkov vyslobodzovali ľudí zo zatopených domov, pričom jedna starenka nechcela opustiť pôjd svojho domu, a preto ju museli evakuovať násilím. Zaujímavou epizódou bola záchrana 25 cigánov rebríkmi z pôjdu Drobbovho domu, kam sa pred povodňou uchýlili zo svojich chatrčí v Jakube. Z ďalšieho domu jeden pastier nechcel odísť, kým nezachránia aj obecného býka, čo sa napokon za pomoci lán podarilo. Voda prenikla cez okná aj do textilnej továrne Ruttkayovcov, kde napáchala škodu na strojnom zariadení…
Katarína Burkovská
Pokračovanie článku o veľkých historických povodniach vám prinesieme zajtra.
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický Permon.