História mestského parku II.
Včera sme vám priniesli prvú časť článku o histórii mestského parku. Bol v ňom popísaný priebeh vzniku tejto zelenej oázy v strede mesta, ale aj zásahy, ktoré sa na ňom v priebehu rokov vykonali. Dnes vám prinášame pokračovanie príbehu o najcennejšom
Už v roku 1910 vyčlenili priestor na ihrisko pre malé deti. Z roku 1927 sa eviduje návrh na detské pieskovisko z hronského piesku v strede parku. V roku 1933 detské ihrisko definitívne umiestnili v pravom rohu parku. Neďaleko neho, pri vstupe do parku je malý murovaný kiosk, ktorý pôvodne slúžil ako bufet. V roku 1950 umiestnili doprostred východnej časti parteru súsošie matky s dieťaťom od akademického sochára K. Dúbravského. Už v roku 1914 Mestský park elektrifikovali, pričom pôvodné osvetlenie klasickými žiarovkami až oveľa neskôr nahradili súčasnými výbojkovými svietidlami. Cestičky mali pôvodne len tvrdú zemnú úpravu, ale v druhej polovici minulého storočia ich pokryli asfaltom čo neprospelo priľahlým stromom, rovnako ako aj ich niekdajšie zimné solenie. Odpočívadlá (lavičky) pozdĺž cestičiek a odpočinkových zákutí boli pôvodne prenosné, v súčasnosti sú stabilné a pri niektorých sú aj odpadkové nádoby.
Kompozične je park tvorený systémom obvodových a vnútorné cestičky lemujúcich alejí, kostrou ktorých sú lipy, pagaštany, javory, jasene, jelše a miestami aj topole a orech čierny, v parteri tuje. Na južnom okraji pozdĺž cesty J. M. Hurbana je pekná platanová aleja. Z novších výsadieb sa v parku nachádzajú smreky, agáty, bresty, hraby, buky a strieborná forma smreka pichľavého. V parku prevládajú domáce druhy drevín. O park sa mesto v minulosti vzorne staralo. Svedčila o tom bohatá kvetinová výzdoba i pravidelná údržba trávnikov. Na čistotu a poriadok dohliadala dozorná služba, ktorá fungovala ešte aj niekoľko rokov po druhej svetovej vojne. Už v roku 1898 existuje zmienka o zákaze bicyklovania v parku. Nesmelo sa trhať kvety zo záhonov, chodiť po trávnikoch, poškodzovať stromy a vybavenosť parku, ani znečisťovať tento priestor, k čomu v poslednom čase pribudol aj zákaz vodenia psov.
V minulosti v parku pulzoval čulý spoločenský život a to najmä počas nedieľ a sviatkov. Bol oázou kľudu, miestom oddychu, príjemných prechádzok a posedení, vzájomného stretávania sa rodín i romantických schôdzok milencov. Občerstviť sa bolo možné v neďalekej záhradnej reštaurácii „Park“. Konali sa tu aj ľudové zhromaždenia, na ktorých počas SNP vystúpili J. Šverma, M. Čulen, G. Husák, K. Šmidke a iní, o čom svedčí pamätná tabuľa z roku 1964, umiestnená juhozápadne od altánku. V mysliach staršej generácie ešte rezonuje predchádzajúci názov „Leninov park“, ktorým sa údajne mala zaštítiť ochrana parku pred rôznymi snahami o jeho zrušenie, napríklad aj v súvislosti s „geniálnym“ či šialeným nápadom istého funkcionára v päťdesiatych rokoch minulého storočia postaviť tam športový štadión a využiť drevo z vyrúbaných stromov na túto stavbu. Počas existencie parku bolo viac požiadaviek na rôzne devastačné zásahy a tieto, žiaľ, pretrvávajú dodnes. Už v roku 1887 požiadal miestny vojenský veliteľ aby tu mohol postaviť jazdeckú dráhu. V roku 1901 chcel športový klub postaviť okolo parku cyklistickú dráhu. V osemdesiatych rokoch minulého storočia zas chceli vyrúbať celú jednu stranu z dvojradovej obvodovej aleje v súvislosti s rozširovaním cesty J. G. Tajovského, alebo v súčasnosti chcú zasiahnuť do severovýchodnej časti parku pre kruhový objazd.
Boli, pravda, aj opačné trendy zahrnuté dokonca do územného plánu, ktorý navrhoval po presmerovaní dopravy na obchvatové komunikácie vytvoriť pešiu zónu okolo parku a rozšíriť park na východe až po vodný tok Bystrica, na čo sa dnes už žiaľ neberie ohľad. Príkladom prezieravosti niekdajších členov obecnej rady na zasadnutí 14.3. 1928 bol nesúhlas s vydeľovaním plôch z parku: „Jeden pekný park máme a i ten chceme zničiť, takže úplne prestane byť parkom a príjemným miestom na prechádzky“.
Mestský park je od roku 1994 národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti sú niektoré stromy už vyše storočné, čo sa odráža na ich zhoršenom zdravotnom stave, ku ktorému prispela aj dlhotrvajúca nedostatočná starostlivosť o ne. Parku neprospieva ani intenzívna motorová doprava po okolitých komunikáciách. V roku 2004 vypracovali štúdiu obnovy mestského parku. Nevyhnuté je pritom zachovať historickú kompozíciu parku.
Július Burkovský
Prvú časť článku si môžete prečítať na: http://www.bystrica24.sk/news.php?…
Ďalšie články z histórie Banskej Bystrice a jej okolia si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon: