História mestského parku I.
Banskobystrický mestský park sa nachádza západne od centra Banskej Bystrice za vodným tokom Bystrica, má štvorcový pôdorys a ohraničený je súčasnými ulicami J. Kráľa, J. G. Tajovského, Ľ. Štúra a J. M. Hurbana. Rozloha mestského parku je 8,15 ha. V m
Park je v priestore Dolné lúky, ktorý bol nazývaný aj Stierwiese alebo Spitalwiese (Špitálska lúka), Bujačná či Býčia podľa toho, že katolícky špitál Sv. Alžbety, do kmeňového majetku ktorého patril, tam choval býčie stádo. V dôsledku pochybností o vlastníctve si ju mesto v roku 1786 privlastnilo a predalo za 700 zlatých. Po zákroku biskupa sa rozhodlo o vrátení kúpnej ceny a prevedení do špitálskeho majetku.
Zásluhou skupiny mladých nadšených Bystričanov v 40. rokoch 19. storočia začali v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na Dolných lúkach s výsadbou parku. Po obvode boli vysadené stĺpovité topole. V marci r. 1896, ktorý bol rokom osláv uhorského milénia, mestská hospodárska komisia prijala plán konečnej parkovej úpravy Dolnej lúky (Alsó rét, neskôr Árpád tér), ktorý predložil vtedajší mešťanosta Július Czesnák. Pompézna parková úprava mala aj budúcim generáciám pripomínať výročie milénia. Z dvoch oslovených umeleckých záhradníkov uprednostnili návrh Ármina Petza z Budapešti, s ktorým uzatvorili zmluvu, a na parkové úpravy vyčlenili čiastku 1500 forintov. Podľa situácie, ktorú Petz vypracoval už v r. 1895, sa uhlopriečne chodníky doplnili o ďalšie radiálne chodníky a navrhnuté boli dve okružné trasy s polkruhovými odpočinkovými zákutiami, z ktorých nebola realizovaná len vonkajšia okružná trasa. Parkový parter v smere východ–západ bol podľa návrhu upravený záhonmi kvetín a ruží.
Existujúce aleje sa pri úprave zachovali a popri nových chodníkoch vysadili ďalšie stromy. V r. 1897 výsadbu ešte doplnili a skvalitnili. Podľa niektorých autorov bola v parku drevená besiedka už v r. 1884. V rámci spomínanej parkovej úpravy (1896) sa však s výstavbou stánku na vhodnom mieste len uvažovalo. V pláne mesta z r. 1927 bol navrhovaný pavilón vysunutý na západ od stredu parku. Neskôr však priamo v strede parku postavili drevený altánok kruhovitého tvaru (hudobný pavilón), v ktorom sa usporadúvali koncerty vojenských hudieb. Tieto sa sporadicky konali ešte aj po druhej svetovej vojne, až kým nezanikli úplne. V r. 1985 tento vtedy už značne schátraný altánok opravili. Na západnom okraji parteru bolo pôvodne umiestnené romantické tufové vtáčie napájadlo s plastikou sediacej ženy (v súčasnosti už len ruina).
V r. 1914 v južnej okrajovej časti parku vybudovali oplotené tenisové ihriská (v súčasnosti 6 kurtov) a šatne. Tento priestor sa v zime využíval ako klzisko s prírodným ľadom na korčuľovanie verejnosti i na hokejové zápasy. V druhej polovici 20. storočia vedľa tenisového areálu vznikol aj volejbalový areál (3 ihriská). Pri ňom je murovaný objekt šatní a záchodov. Plán záchodov v Mestskom parku vypracovali už v r. 1903 a tieto boli spočiatku drevené. V r. 1941 vznikol zaujímavý návrh na vybudovanie podzemných záchodov v severnej časti pri okružnej trase.
Július Burkovský
Zajtra si môžete prečítať aj druhú časť článku, v ktorej sa dozviete ďalšie zaujímavosti o mestskom parku, ktoré ste o ňom možno nevedeli.
Ďalšie články z histórie Banskej Bystrice a jej okolia si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon: