FOTO: Bystrická študentka má netradičnú klientelu. Pózujú jej štvornohí chlpáči

Zdroj: KeskiyöKaala

Nicol Urbanovú viacerí Bystričania poznajú pod pseudonymom KeskiyöKaala. 22-ročná,rodáčka z dedinky Perín-Chým pri Košiciach je študentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici. Najväčšou vášňou mladej fotografky sú psíky a ich fotenie. Viac o nevšednej záľube prezradila v rozhovore!

Ako dlho sa už venujete foteniu psíkov a ako ste sa vôbee k niečomu takému dostali?

Ako každý majiteľ štvornohého miláčika, aj ja som chcela mať fotky svojho šteniatka. K fotografovaniu psíkov som sa teda dostala cez môjho psíka Pandyho. Boli to normálne fotky, bez toho, aby som prv rozmýšľala, ako si psíka postavím. No raz na prechádzke som okrem môjho psíka odfotila aj jedného tuláčika. Ľuďom sa táto fotka zapáčila, a tak som skúšala fotiť psov aj naďalej. Začala som fotografiu psov viac prežívať. aby to nebolo len prázdne stlačenie spúšte. Odvtedy už prebehli tri roky a mňa si fotografovanie psíkov získalo natoľko, že si neviem predstaviť ,že by som s tým skončila.

Máte aj vy doma štvornohých chlpáčikov, ktorí vám radi pózujú?

Áno, mám trojročného borderáka Pandyho a sedemmesačné šteňa šeltie Ricka. Spočiatku boli obaja na mňa nahnevaní, keď som ich „nútila“ stáť na jednom mieste, teraz by pre moje fotografie spravili hocičo.

Na rozdiel od ľudí, ktorí vedia zapózovať, je asi fotenie psov náročnejšie. V čom hlavne?

Rozdiel medzi ľuďmi a psíkmi je určite. Asi takým najväčším je ten ,že psík sa nevie pretvarovať a neskrýva skutočné emócie. S fotením ľudí nemám mnoho skúseností, no dovolím si povedať ,že občas je fotenie psíkov oveľa jednoduchšie ako fotenie ľudí.

S akými kuriozitami ste sa pri fotení psíkov stretli?

Kuriozít pri fotení mávam veľa a nedokážem vybrať takú jednu, ktorá by bola najzaujímavejšia. No napríklad sa mi stalo ,že som kamarátku nahovorila, aby sme šli fotiť na kaolínové jazero. Všetko vyzeralo veľmi pekne, kým sme neprišli priamo k jazeru. Fotili sme pár dní po výdatných dažďoch, a tak na nás v jazere čakalo prekvapenie v podobe prepadajúceho sa bahna, no neodradilo nás ani to, aby sme si cvakli nejaké fotky. Alebo sa mi stalo to, že počas kurzu fotenia si moji modeli doniesli výstavný stolík, ktorý sme vytiahli pri hlavnej ceste a šli sme fotiť psov do slnečnicového poľa. Často sa mi stáva, že keď fotím v centre mesta, či už v Bystrici, alebo inde, ľudia sa pri nás zastavujú, aby si mohli psíkov pohladkať, či ich aj oni nenápadne fotia, no stalo sa mi už to ,že psík prišiel k človeku s vrtiacim chvostom a miestny na nás zavolali mestskú políciu ,že psík ho obťažoval a nemáme tu čo robiť.

Kde v Bystrici a ako najradšej zvečňujete psíky?

Najradšej fotím psíkov v prírode, no rada si občas vybehnem spraviť pár záberov aj z mesta. V Bystrici nemám nejaké obľúbené miesto, ale rada si zafotím v Mestskom parku alebo na lúkach za Fončordou. No nemám ešte ani zďaleka prejdené a poobzerané všetky miesta, keďže v Bystrici bývam len krátko. .

Sú priamo nejaké rasy vhodné na fotenie? Ktoré napríklad skôr obstoja ako iné?

Nemyslím si ,že je nejaké špeciálne plemeno, ktoré by bolo „ideálne“ na fotenie. Modelom môže byť ozaj každý jeden psík a je jedno, či je s útulku alebo má preukaz pôvodu, ktorý vie aspoň základné povely – sadni, ľahni, zostaň. Fotila som však už aj psíkov, ktorí nemali vôbec poslušnosť, či šteniatka. S každým psíkom sa dá pracovať. Väčšinou si nájdem nejakú motiváciu a psík mi zapózuje aj keď nemá odloženie. Najčastejšie však stoja pred mojim objektívom border kólie, ktoré vedia aj kadejaké triky. No fotila som už aj netradičné plemená ako napríklad afgánsky chrt či maďarská vyžla.

Pozrite si prekrásne zábery psíkov od mladej fotografky v priloženej fotogalérii!