Dlhoročný riaditeľ bystrickej knižnice: Pod Urpínom záujem o čítanie je, ale...
V rozhovore s Petrom Klincom (61), dlhoročným riaditeľom Verejnej knižnice Mikuláša Kováča, sme sa ho spýtali nielen na súčasný stav čítania, na bystrických čitateľov, ale napríklad aj na to, či mu už knihy nelezú hore krkom.
- Začnem rovno od knihy, keďže ma zaujíma, aký titul v tomto období čítate, pán riaditeľ?
Dočítal som Krajinu maľovanú čajom od srbského autora Milorada Pavica a Vedomie od kontroverzného východného mystika Osha; čítam si teraz v zaujímavej knižke Jak vidět a číst auru, od uznávanej austrálskej pedagogičky a liečiteľky Judith Collinsovej.
- Nestalo sa vám, že by vám v niektorom období išli knihy hore krkom?
Ani nie; dosť si vyberám, pokiaľ ide o vlastnú lektúru – a pokiaľ o knižnicu, kde pracujem, boli by sme radi, keby si čitatelia nad množstvom nových knižiek v našej ponuke išli v každej chvíli oči vyočiť!
- V akom stave je podľa vás čítanie v súčasnej dobe?
Všeobecne význam čítania ako schopnosti a zručnosti neklesá, skôr naopak – vedieť meniť spôsob čítania v závislosti od účelu, vedieť čítať s porozumením, treba aj dokumenty v elektronickej podobe na počítači, tablete či v mobile… Prieskumy ukazujú, že deti a mladí ľudia by na tom mali byť v týchto zručnostiach a návykoch lepší, ako sú. Ak hovoríme o čítaní kníh pre zábavu a poučenie, všeobecne sa zrejme číta menej ako v minulosti – ani tu sa však nedá generalizovať…
- A ako sú na tom čitatelia pod Urpínom? Prejavujú záujem?
Pod Urpín často nechodím, nikoho som tam zatiaľ čítať nevidel (smiech), ale v Bystrici našej Banskej, usudzujúc z návštevnosti kníhkupectiev a troch významných knižníc, to také zlé nebude…; v kníhkupectvách je kníh dosť, horšie je to už s knižnicami, ktoré by potrebovali viac financií na nákup nových titulov, aby prejavený záujem verejnosti mohli uspokojiť.
- Aký typ kníh dnes letí?
Odpoveď by mohla znieť, že tých s poriadne pestrými obálkami, ale nebola by to tak celkom pravda; deti radi čítajú aj staršie kvalitne ilustrované slovenské knihy rozprávok, povestí a príbehov, dospelí čitatelia, najmä čitateľky siahajú najviac po knižkách zo života od slovenských autoriek, ktorých neustále pribúda; a stále sa číta náučná literatúra.
- Keďže o čitateľov sa starajú predovšetkým knižnice, ako je na tom Verejná knižnica Mikuláša Kováča, ktorú už dlhé roky vediete?
Knižnica je na tom veľmi dobre, pokiaľ ide o rozsah a kvalitu kultúrno-výchovných a propagačných podujatí na podporu čítania v meste – a to tak v priestoroch knižnice, ako aj mimo nej, pripravovaných samostatne či v spolupráci s Mestom, školami, občianskymi združeniami…; minulý rok sa na 409 podujatiach zúčastnilo 8 917detí, mladých ľudí a dospelých. Nie je to, žiaľ, tak ako by malo byť v ponuke nových kníh; nestačí príspevok zriaďovateľa, ktorým je BBSK, ani vlastné príjmy; dotácie na nákup z MK SR, či z Mesta sú vítané a sme za ne vďační, nepriaznivý stav však neriešia; minulý rok sa pre 7 500 registrovaných čitateľov nakúpilo spolu iba 2 195 kníh; podľa našich slovenských štandardov schválených MK SR by to malo byť na úrovni 8 000 kníh.
- Priblížte nám služby vašej knižnice – čo špecifické ponúkate?
O knihách už bola reč – je ich vyše 100 000 pre všetky vekové kategórie, máme i noviny a časopisy, gramoplatne a CD s muzikou i hovoreným slovom (požičiavajú sa len prezenčne v knižnici). Výpožičný systém pracuje v online režime a umožňuje čitateľovi mať prehľad o tom, čo má požičané, rezervovať si momentálne nedostupné tituly… Nevidiacim, slabozrakým a osobám s diagnózami, ktoré im znemožňujú plnohodnotné čítanie požičiavame (v spolupráci so Slovenskou knižnicou pre nevidiacich v Levoči) zvukové knihy nahrané na malých mp3 prehrávačoch. Na všetkých 5 obslužných miestach v meste je 23 počítačov s internetom pre verejnosť. Na webovom sídle knižnice ponúkame na online rešeršovanie 3 vlastné bázy dát – moderný interaktívny Katalóg celého knižničného fondu, bázu dát Osobnosti regiónu Banská Bystrica a Brezno, ktorú možno využiť šikovne na zistenie si aktuálnych práve výročí osobností, ako aj regionálnu bázu dát článkov uverejnených v periodikách. Študujúcim a komukoľvek, kto má čitateľský preukaz, umožňujeme bezplatný prístup do zahraničných báz dát s plnými textami desaťtisícov titulov vedeckých, odborných i popularizačných článkov – najmä z oblasti spoločenských vied. Paletu služieb dopĺňajú skenovacie a reprografické služby, vydávanie kvalitných tematických či regionálnych bibliografií a informačných letákov, detského časopisu Džúsik.
- Podieľate sa však aj na nejednej udalosti, podujatí či besede. Čo všetko robíte aj v tejto oblasti?
Ano, už o tom bola trocha reč; sústreďujeme sa najmä na deti – okrem bežných podujatí o knižkách, autoroch a s autormi a vyučovacích hodín v knižnici: pasujeme prvákov slávnostne za rytierov knihy/čitateľov, vyhlasujeme každoročne kráľa detských čitateľov v meste, pripravujeme súťaž superstar v hlasnom čítaní, spíme s deťmi v knižnici počas Noci s Andersenom, prichádzame k dlhodobo hospitalizovaným deťom v nemocnici s niečím, čo poteší… V rámci komunitných aktivít, to už najmä pre mládež a dospelých, najmä v pobočkách na veľkých sídliskách umožňujeme prezentovať seba a svoje aktivity zaujímavým osobnostiam, uvádzame do života nové knihy tam žijúcich autorov (Elena Cmarková, Miroslav Kapusta Milan Magula":http://www.vkmk.sk/…GULA2013.pdf, František Piljar…). V srdci mesta, na Nám. SNP už tretí rok sa podieľame na realizácii cyklu stretnutí s poéziou a hudbou Ars Poetica Neosoliensis.
- Ako a kde vás čitatelia nájdu?
Na takúto otázku zvyknem položartom odpovedať – všade. Dnešnú našu knižnicu vnímam vzhľadom na služby, ktoré poskytuje, ako knižnicu bez múrov, knižnicu bez hraníc. Pokiaľ ide o to, kam zájsť po knihu či informáciu – Banskobystričanom je k dispozícii 5 pracovísk služieb; kde všade a ako sú otvorené, je na našom webovom sídle. Vítaný je každý.
