Denník letušky: Zlý sen, obťažovanie obscénnym pasažierom v lietadle
Lety sú rôzne. Niektoré lepšie, iné zas horšie. A niektoré také, že pri nich dôjde k situáciám, ktoré len tak nepustíte z hlavy. Na palube lietadla som už zažila všeličo, napríklad aj obťažovanie podguráženým pasažierom v letuškovskej kuchynke.
Všetko sa prihodilo počas “úžasného” letu do škótskeho Glasgowa, ktorý bol až netradične problematický. Celkom na začiatku za mnou do kuchynky prišla asi 50-ročná pani a začala vzlykať. Tak som ju hneď chytila okolo pliec a hovorím, že čo sa deje a ona že letí už zo Sydney a že je to vyčerpávajúce a že nikdy necestovala sama.
Starenka osamote cez pol zemegule
„Dojalo“ ju dokonca aj to, že bola posadená k nejakému chlapíkovi a ona fakt vedľa neho nechce sedieť. No tak som ju posadila na tri sedačky, ktoré boli voľné. No hneď nato prišiel ďalší „doják“. Keď som išla dopredu po zoznam voľných miest, videla som ako tam jedna domorodkyňa z Nepálu robí cirkus. Rozhadzovala rukami a mumlala niečo po nepálsky. Lenže bohviečo. Akurát bolo jasné, že nechce letieť a že jej chýba kufor. Chcela odísť z lietadla. „Prúser“ však vo svojom počítači podľa jej pasu zistil, že s nami letieť má a aj mala víza do Británie, na ktorých sa písalo, že je to návšteva rodiny.
Po tom, čo sme s ňou na tom lete prežili, som si hovorila, že ktorá rodina už len nechá takúto starenku bez znalosti angličtiny cestovať samotnú cez polku zemegule. Ja napríklad ani len nechápem, ako sa mohla vyznať na letisku v Dubaji. Veď na tom sa už pomaly strácam aj ja, aké je obrovské.
Každú chvíľu si niečo bľabotala a zakaždým, keď okolo nej nejaká letuška prešla, chrlila nezrozumiteľné vety, ale znela nahnevane a vraštila čelo a ukazovala na nás rukami, ako by nám nadávala, alebo nás dokonca zaklínala. Taká čarodejnica. No fakt neobyčajný úkaz. Ku koncu letu sme už z nej boli všetci unavení. Každý z nás sa snažil z nej dostať, o čo jej ide. Koho ide vôbec navštíviť, alebo čo s ňou je. Za celý let totiž nič nepila, ani nejedla. Sme si o ňu až robili starosti, či to nie je z trucu.
Všetci už potom išli pripravovať svoju kabínu a ja som s ňou ostala v kuchynke. Tak si tam sadla a len tak vzdychla nad svojím úbohým životom. Usmiala som sa na ňu, či je už akože okej. A ona začala ukazovať na hlavu a na svoje hrdlo. Hovorím si, že možno ju bolí hrdlo, alebo je chorá. No tak som jej dala panadol. Posunkami som jej vysvetlila, že si ho má dať do úst a zapiť vodou. Po chvíľke, čo na mňa čumela, zobrala bielu šálu prehodenú cez rameno, poutierala si do nej celé ústa, hodila do nich tabletku a začala ju akoby žuť. Tak jej rýchlo podávam vodu, nech to zapije, lebo požuť panadol, to musí byť hnusná pachuť. Tak zobrala vodu a naliala si ju do úst z 15 centimetrovej výšky. No mala som čo robiť, aby som zadržala smiech. Potom jej ukazujem palec nahor, že akože to bude fajn a tak sa starenka trochu pousmiala. No bol to s ňou kríž.
Exfrajerka v porno póze
Ibaže okrem týchto neobyčajných pasažierov, sme mali na palube aj hulváta, čo sa tak ožral, že všetkých naokolo obťažoval. Po servise prišiel obťažovať aj mňa do kuchynky, keď som jedla. Stále niečo „spíkoval“ po škótsky, čo je podľa mňa jazyk sám o sebe a nemal by sa nazývať angličtinou. Ani náš austrálsky senior Škótom totiž nerozumel a porozprával mi príhodu, keď škótskemu pasažierovi, ktorý si od neho pýtal nejaký drink povedal: “Akou rečou to hovoríte? Možno tu máme niekoho, kto ňou hovorí tiež a možno mi to preloží, pretože ja vám nerozumiem.” A pasažier na to: “Veď anglicky!” Trapas no :)
Každopádne pán opitý mi chcel v kuse vykladať niečo, čomu som nerozumela, tak som len pritakávala a zakaždým keď som sa otočila a začala zase jesť ma drgol, že nech sa mu akože venujem. Tak ma už začínal slušne povedané štvať. Potom prišiel s tým, že sa s ním rozišla frajerka tesne pred letom a že mi ukáže jej fotku. No prevrátila som očami, ale predstierala záujem. A on mi ukázal nejakú „holku“ v podväzkoch a navyše v porno póze. Len ma tak obarilo a hovorím si, toto teda nie.
Dôrazne som mu povedala, že na takéto čosi sa fakt nebudem pozerať. To ho zrazu naozaj vytočilo a začal mi tam normálne nadávať. No tak som sa otočila, zdvihla telefón a zavolala seniorovi, ktorý bol vpredu, že nech si to s ním ide vyriešiť. Ten za ním išiel, naložil mu, že nemá obťažovať letušky obscénnosťami a že nám nemá nadávať a ak sa nezačne chovať, počká si v Glasgowe naňho ochranka. Tak už sa po zvyšok letu ani nepohol z miesta, no obťažoval pani za ním. Tá sa s ním, ale bavila a nevyzerala, že by jej to extra prekážalo.
Nuž a cesta z Glasgowa späť? Tak to bola párty sama o sebe. Len 150 pasažierov, ale vypili všetko, čo sme v ekonomickej mali. Myslím, že polovica sa musela z lietadla snáď plaziť. Ale kým cestujúci neprejavia agresiu, alebo nejaké priveľmi opilecké symptómy, nemôžeme im alkohol odrieknuť. Už som sa len modlila, nech mi niektorí nezačne ukazovať zábery svojej exmilenky…
Zážitky z prvej ruky z atraktívnej brandže. Na denník letušky sa tešte aj na budúci štvrtok, dozviete sa opäť o nových informáciách aj príhodách z oblakov. Ak ste nestihli prečítaš predošlý diel letušky, nájdete ho TU!
Text a foto: Pedra Drake