Od Vás

Denník letušky: Ramadán v Dubaji a lietadle na vlastnej koži...

Iste aj vy viete, že v moslimskom svete raz za rok je ramadán. To samozrejme poriadne cítiť aj v Dubaji, kde žijem a pôsobím. Zaujímavé je, ako vlastne tento sviatočný mesiac v praxi ovplyvňuje celé mesto a ako ramadán cítiť dokonca aj v leteckom biznise.

Tento najdôležitejší mesiac moslimov sa u nás totiž nezriedka spája s nepochopením. Keďže vyznávači islamu majú iný kalendár, ramadán sa každý rok začína inokedy a posúva sa vždy oproti predchádzajúcemu roku zhruba o 10 dní. Minulý rok sa tak začal 20. júla, tento práve o desať dní skôr. Skončí sa tak ako vždy až o mesiac.

Bohatí majú pochopiť chudobných

Myšlienkou je očistiť sa od všetkého zlého. Bohatí majú pochopiť to, ako sa majú chudobní a majú si uvedomiť, ako dobre sa majú a začať si to vážiť. Je to mesiac duchovnej reflexie. Abstinuje sa od všetkých pozemských radostí, potláčajú sa zlé úmysly a sexuálne túžby a to celé je považované za akt podriadenosti a poslušnosti voči Alláhovi, rovnako ako odčinenie za hriechy, chyby, omyly.

A celé to v praxi vyzerá tak, že od východu slnka (imsak), až po jeho západ (magrib) moslimovia nejedia a nepijú. Nesmú ani fajčiť a ženy by ani nemali nosiť rúž, alebo lesk. Skrátka čokoľvek, čo sa môže dostať do žalúdku je zakázané. Aj keby to mal byť liek. Zároveň by sa celý mesiac (bez ohľadu na to, či Alláh vidí, alebo nevidí) mali zbaviť akýchkoľvek sexuálnych túžob a alkoholu. Posledné jedlo pred východom slnka sa nazýva suhúr a jedlo, ktorým prerušia moslimovia po západe slnka pôst sa nazýva iftar.

Iftar je zároveň počas ramadánu každodennou najvýznamnejšou udalosťou. Zídu sa celé rodiny, aby si spolu dali bohatú večeru, schádzajú sa kamaráti a keďže tu v Dubaji každý máme niekoho, kto pôst dodržiava, je každý deň príležitosť zájsť s týmito ľuďmi na iftar do niektorej zo stoviek reštaurácií, ktoré ho v tomto období ponúkajú.

Po západe slnka si moslim ako prvé dá väčšinou ďatle. Rýchlo tým do systému pustí cukor, ktorý telu po celý deň chýbal. Napije sa tiež dostatočného množstva vody. A potom sa začne veľká hostina. Krátko pred východom slnka (v Dubaji okolo 4:20) si ľudia ešte dajú posledné jedlo a vodu, aby mohli vydržať ďalších 15 hodín ako bez jedla, tak aj bez pitia.

Ako dodržiavajú ramadán letušky

Pôst samozrejme nemusia dodržovať všetci. Deti sú z neho vyňaté, ale pokiaľ to ich telo zvládne, rodičia by ich na to z času na čas mali navádzať už od ich siedmych rokov. Výnimku majú tiež chorí či starí ľudia. Podobne je to i s tehotnými, alebo menštruujúcimi ženami (pretože tie sú považované za choré). Tie dni, ktoré ale menštrujúca žena v ramadáne vynechá, musí dohnať neskôr. Zvyčajne na ďalší rok pred ďalším ramadánom.

Zaujímavé je, že pôst nemusia dodržiavať cestujúci a toto je v našej práci celkom šedou zónou. Keď sa totiž písal ramadán, nevedeli, že budeme lietať a že budeme vedieť letieť 16 hodín a vonku bude stále slnko, lebo mu pôjdeme naproti. Medzi letákmi a letuškami teda existujú rôzne názory na to, na základe ktorého času by v tomto prípade mali dodržovať pôst.

Predstavte si, že poobede vyrazíte z Dubaja, kde máme iftar o 19:09 a cestujete na sever do Hamburgu, kde je iftar 21:25 miestneho času = 23:25 dubajského. Ak sa rozhodnete skutočne nasledovať to slnko, ktoré môžete von oknom vidieť, musíte si počkať do 23:25 dubajského času, čo teda znamená, že svoje prvé jedlo dňa môžete mať až o vyše 4 hodiny neskôr, než ste ho mali včera.

Sú aj takí stevardi, ktorí proste celý mesiac nasledujú dubajský čas bez ohľadu na to, či sú v Austrálii, alebo v Amerike. Alebo takí, ktorí si povedia, že keďže cestujú, Korán im umožňuje nepôstovať a dohnať si to inokedy. Každý si to vykladá po svojom. Ja osobne som prvý ramadánový deň mala let do Jeddy, čo je miesto, kam pútnici lietajú, aby odtiaľ putovali do svätého moslimského mesta Mekky. Vyrazili sme 01:55 v noci a mali sme plné lietadlo ľudí v bielych handrách, pripravených na svoju krátku púť – umru. Inak raz za život musia moslimovia absolvovať tzv. Hadž, čo je dlhá púť a odohráva sa neskôr v roku. Umru sa väčšina z nich rozhodne robiť práve počas ramadánu.

Zápcha na toaletách

No a keďže bola noc, všetci chceli hrozne jesť skôr, než vyjde slnko. Prelietavame dokonca aj ponad jedno zo svätých miest Miqát, kde si musia na seba obliecť ten biely odev ihrám a byť už úplne čistí. Žena sa ich potom nesmie ani dotknúť. Ako som ale spomínala, mnohí prišli v bielom odeve už do lietadla a tak aspoň potom nebola polhodinu pred pristávaním zápcha na toaletách.

Cestou naspäť sme mali šťastie, letelo s nami asi len 70 ľudí v ekonomickej z 310 miest. Biznis trieda bola prázdna, rovnako ako aj prvá. A tak sme 70 ľuďom servírovali jedlo asi 15ti. No normálne hotová 5-hviezdičková reštika. A aj to z tých 70-tich sa možno až dvadsať ľudí rozhodlo nejesť, pretože dodržovali pôst.

Podobný zážitok som mala napríklad aj na indickom turnarounde do Kozikode. Z Dubaja sme vyrazili o tretej ráno, takže to ešte všetci jedli, ale cesta naspäť už bola v oboch krajinách po východe slnka. A keďže aj v Indii sa okrem hinduistov nachádzajú aj moslimovia, polovica lietadla sa nám postila. Servis, ktorý pri 310 ľuďoch normálne trvá aj tri hodiny sme mali hotový za hodinu aj niečo. Úžasné.

Tým, ktorí si z lietadla chcú na neskôr odniesť niečo na prelomenie svojho pôstu, môžeme ponúknuť pekne zabalené ďatle, vodu a iftarové krabice s rôznym jedlom. Ako moslimská aerolinka sa o tento druh pasažierov výborne staráme. Musím si tiež vždy zapísať, kto mi povedal, že pôstuje, aby keď zapadne slnko, som mohla k nemu okamžite nabehnúť s ďatlami, vodou a opýtala sa ho, čo ďalšie by si dal na jedenie.

Zľavy a prázdne ulice

Tu v Emirátoch sa ramadán berie hrozne vážne (narozdiel od takého Egypta, ako som počula) a hrozne veľa reštaurácií a kaviarní je cez deň úplne zatvorených. Najmä všetky v obchodných centrách. Je zakázané piť, alebo jesť na verejnosti a ak už nejaká reštaurácia niekde otvorená je, jej výklad je celý oblepený, jej vchod je zakrytý zástenami. Všetky ženy musia nosiť odevy pod kolená a pod lakte a nie s veľkými výstrihmi. Zadovážili sme si s kamarátkami kvôli tomu kvázi abáje, teda čierne šaty až po zem, s rukávmi pod lakte.

Kamaráti Češi stále krútia hlavami, či nám šibe. Ale poviem vám, že ono je to celkom pohodlné, chodiť si len tak v dlhých šatách. Veď si pod to ani nemusíte nič obliecť, rovnako ako to robia lokálci :)

Výhoda celého ramadánu sa dá vidieť v tom, že aspoň sem nechodí veľa turistov a tí moslimovia, ktorí tu žijú, tak sú niekde zavretí cez deň doma a nechodia po nákupných centrách. A tak tie sú celkom vyľudnené. Konečne sa tade dá chodiť a v pohodičke nakupovať. Navyše väčšina obchodov zaviedla vyše 40% zľavy, lebo inak by si tam nikto ani nič neprišiel kúpiť. Takto chodíme aspoň my, neramadánujúce letušky.

Nezabudnite, že aj budúci štvrtok na tomto mieste nájdete ďalšie zážitky z denníka letušky. Ak ste ešte nestihli, prečítajte si aj predošlý diel.

Text: Pedra Drake

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM