Bystrická psychologička otvorene: S týmito potiažami sa na mňa ľudia obracajú najviac!

„Povolanie som si nevybrala tak, že by som odjakživa chcela niekomu pomáhať alebo zachraňovať,“ začala svoje rozprávanie pre Bystrica 24 Kochaníková, ktorá sa vraj, prozaicky, v štvrtej triede gymnázia v Banskej Bystrici rozhodla, že pôjde tam, kam kamoška. A hoci kamarátku neprijali, ju áno, a tak odišla študovať na Univerzitu Komenského v Bratislave.

Mohla sa učiť len sama od seba

„Po škole som nastúpila do Rooseveltovej nemocnice na detské oddelenie, kde som robila až do odchodu do súkromnej praxe. No a keďže som tam bola jediný psychológ, mohla som sa učiť len od seba. Pamätám si, ako sa prvýkrát na mňa upreli zraky hromady lekárov v bielych plášťoch a na vizite som musela hovoriť o pacientovi. Pre práve skončenú študentku to nebolo jednoduché,“ zaspomínala si.

Ako priznala, dnes vie, že práve fakt, že bola odkázaná sama na seba, jej pomohol rozvinúť vlastnú intuíciu a nielen používať výsledky testov. Práca bola podľa jej slov pestrá, pretože tam chodili klienti zo všetkých špecializovaných ambulancií, tak sa veľa naučila o podklade psychosomatických ochorení. „V rámci prvého onkocentra v Banskej Bystrici som začala pracovať aj s deťmi s onko-hematologickými ochoreniam, s ich rodinami, stretala som sa denne s témou smrti,“ pokračovala.

Najlepšou reklamou je odporúčanie

„Množstvo mojich klientov sa nedá spočítať, detských ani dospelých. Za svoju 34-ročnú prax ich bolo naozaj veľa. Z detských klientov, ktorých priviedli rodičia, sa stali dospeláci a tí už prišli sami. Skupina adolescentov bola taktiež široká. Po odchode z detského oddelenia, v roku 1974, moju klientelu tvorili skôr dospelí,“ uviedla psychologička, ktorá vraj v poslednej dobe s radosťou pozoruje zvýšený nárast mužských klientov v rámci psychoterapie.

Ako spomenula, ku klasickému psychoterapeu­tickému vzdelaniu hľadala odpovede aj v práci s telom, tzv. biosyntéze, ktorá jej veľmi napomohla práci s klientom už od jeho počatia, teda vnútromaternicového vývinu, pôrodu, obdobia do 3 rokov. „Tieto obdobia a naše skúsenosti v nich silne ovplyvňujú osobnosť dospelého človeka. Preto prichádza aj veľa detí v tomto rannom období a matky zrazu začínajú chápať správanie svojich ratolestí. Tiež pracujem dobrovoľne ako psychológ aj odborný garant pre Ligu proti rakovine v Bratislave,“ pokračovala s tým, že veľa klientov ich ambulancie je z iných miest Slovenska a prichádzajú po odporučení od lekára, ale prevažná väčšina príde na základe toho, že ich odporučil niekto, kto už u nich bol. Tento fakt je pre ňu najlepšou reklamou.

„V rámci práce robím kurzy pre klientov, taktiež psychológov. Často prednášam na rôznych odborných fórach. Napísala a vydala som knihu Dozrievanie o spiritualite všedného dňa, ktorú je ešte možno kúpiť už asi len v našej ambulancii,“ vymenovala Kochaníková, ktorá sa venuje prevažne psychoterapii. Podľa vlastných slov má ukončené viaceré psychoterapeutické výcviky, ktoré trvali roky a stáli ju nemálo času a financií. Rada pracujem s predstavami, vnútornými obrazmi, mám naozaj rada prácu so snami,aj s telom.

Pomáha už deťom od 1 roku

A s akými problémami má najčastejšie do činenia pri Banskobystričanoch? „Chodia ku nám hlavne deti zo základných škôl, tam sú v popredí poruchy správania, potom adolescenti, tam taktiež, dospeláci majú hlavne úzkostno – depresívne potiaže… Bez ohľadu na vek, psychosomatické potiaže, pri práci s ligou zase práca so smrťou. Ľudí, ktorí vyhľadajú psychologickú pomoc, je čím ďalej viac a viac. Aj vo veku od 1 do 6 rokov, aj celkovo. Pribudol počet mužov, ktorí chcú na sebe aktívne na sebe pracovať, v minulosti to boli prevažne ženy,“ ozrejmila.

Svoju prácu má podľa vlastných slov rada aj po toľkých rokoch praxe. „Každý človek, ktorý ku mne príde, je pre mňa jedinečnou neprečítaná knihou, často práca s klientom je spoločné lúštenie jeho životnej tajničky, ktorú sa snažíme spoločne vyriešiť. Od každého klienta som sa veľa naučila, naučila som sa nielen na svojich úspechoch, ale aj na zlyhaniach,“ prezradila Kochaníková, ktorá rada spomína na veľa ľudí a je milo prekvapená, keď opakovane, po mnohých rokoch, znovu prídu, ak sa im v živote vyskytne problém.

„Psychológiu, psychoterapiu nemožno robiť bez spirituality. Nielen téma smrti je nadčasová, Teší ma, že na psychoterapiu chodí čím ďalej viac ľudí, ktorí nielenže si chcú riešiť nejaký zdravotný či vzťahový problém, ale chcú pracovať na poli rozvoja svojej osobnosti. O procesoch celistvosti, spirituality bežného dňa pracujem denne,“ povedala psychologička, ktorá sa v rámci tridsaťročnej praxe stretla s nejedným kurióznym prípadom, ale ako doplnila, gro práce psychológa je snaha empaticky sa vžiť do druhého človeka a hľadať zdroje a možnosti pomoci v každodenných situáciách..

Nakoľko je aj odborný garant pre dopravnú psychológiu, v ambulancii vyšetruje aj psychickú spôsobilosť vodiča. Taktiež poskytuje psychologické poradenstvo pre tých vodičov, ktorí požili alkohol, resp. drogy za volantom. V rámci klinickej psychológie vyšetruje SBS, výškové práce, nosenie či držanie zbrane.

Problémy s limitmi poisťovní

A čo hovorí na slovenské zdravotníctvo? „No, všetko je to o ľuďoch. Okrem odbornosti, ktorá je pre lekára povinnosťou je potrebné, aby mal ešte aj ľudský prístup. Myslím si, že človek je rád ,ak do nemocnice nemusí. My v našej ambulancii máme problémy s limitmi poisťovní, a tak nemôžeme vyšetriť tých, čo sú nad určený mesačný limit, ktorý je od každej poisťovne iný,“ pokračovala Kochaníková, podľa ktorej by si zdravotníctvo zaslúžilo určite finančný štátny balík, tak na obnovu nemocnice, postelí, vybavenia, ako aj na platy zdravotníkov.

„Práca psychoterapeuta je náročná, a tak si aj ja musím dať pozor, aby som emočne nevyhorela. Zdrojom obnovy je moja rodina, moje tri deti. Odjakživa rada čítam, rada si pozriem dobrý film, idem do divadla. Najradšej sa ale realizujem v mojej malej záhradke, najviac si ale oddýchnem a naberiem sily v prírode, turistika mi tiež navracia silu. Vzhľadom k práci mám rada samotu, ale taktiež mám rada spoločnosť ľudí. Ďalším zdrojom je môj vnútorný duchovný svet, spiritualita, meditácie. Rada cestujem a spoznávam kraje a fakty, ako ľudia žijú,“ dodala na záver.

Foto: archív Zity Kochaníkovej