Bystrická psychiatrička prehovorila o svojich zážitkoch: Od pacienta dostala facku aj kyticu

Iveta Šajgalíková (62) sa narodila v Slovenskej Ľupči, kde pôsobil jej otec – evanjelický farár, potom žili 5 rokov v Kolárove a v Hnúšti. Práve odtiaľ odišla ako 18-ročná do Bratislavy na Lekársku fakultu, ktorú si vraj vybrala preto, lebo mala pocit, že by bola schopná pomáhať ľuďom.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z lekárskej rodiny?

Pochádzam z rodiny evanjelického farára, nikto z mojich predkov sa medicíne nevenoval.

Ako si spomínate na svoje začiatky v lekárskom plášti?

Začiatky mojej práce boli poznamenané zvláštnosťami. Ukončila som Lekársku fakultu, odbor detské lekárstvo v roku 1976 s dostala som prísľub, že budem pracovať na detskom oddelení, vtedy Krajskej nemocnice. Keď však som prišla s kolegami na personálne oddelenie, dostala som informáciu, že na detské oddelenie ma nezoberú (zobrali moju kolegyňu) a je voľné miesto na biochémii, onkológii a psychiatrii.

Dá sa spočítať koľko ľudí ste už za tie roky vyšetrili?

Oslovila ma psychiatria, odboru sa venujem teda bezmála 40 rokov. Netuším koľko tisíc ľudí som za uvedený čas vyšetrila. Pracovala som na oddelení psychiatrie, ale posledné roky mám svoju psychiatrickú ambulanciu.

S čím za vami chodia pacienti najčastejšie?

Často chodia pacienti s problémom úzkosti, depresie, ale aj s počínajúcimi závažnými duševnými chorobami.

Čo je na práci psychiatričky najnáročnejšie?

Svoju prácu mám rada, snažím sa venovať každému novému pacientovi tak ako by bol prvým v mojej praxi. Nie je potrebné nič mimoriadne, len sa sústrediť na človeka a počúvať ho. Keď sa podarí dobre ho počúvať a vyvodiť z jeho rozprávania správny diagnostický záver, nasadiť adekvátnu liečbu a dostať ho opäť do psychickej pohody je to fajn.

Aj keď je vaša práca náročná, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rada spomínate…

Dobrý pocit, že som niekomu vrátila radosť do života.

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi prípadmi, aké sa bežne nevidia?

Kurióznych prípadov za obdobie mojej praxe bolo nemálo. Agresivita pacienta máva niekedy nesprávne interpretácie. Ja som dostala facku od jedného, lebo som prekročila jeho domnelú hranicu kontaktu, bola som pri ňom príliš blízko a zľakol sa, čo mu chcem urobiť. Po jeho uzdravení som dostala na ospravedlnenie kyticu.

Aký pohľad máte ako lekár s dlhoročnou praxou na stav zdravotníctva na Slovensku?

Podľa mňa dlhdobo chýba systém, ktorý by podmieňoval adekvátne finančné hodnotenie lekára – špecialistu. Ak poisťovňa akceptuje výkony lekára len to výšky objemu, tí lekári,ktorí robia navyše,robia zadarmo. V týchto dňoch, keď sa v médiách preberajú úplatky a dary, ktoré dostávajú lekári od svojich pacientov je mi dosť smutno, že týmto spôsobom sa prezentuje lekárska obec. Chcem však aj vyjadriť názor, že si treba uvedomiť, že v tejto spoločnosti nejde len o lekárov, tej korupcie je viac ako dosť vo všetkých oblastiach nášho života.

Určite máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete?

No relax potrebujem, ale realizujem ho viac-menej počas víkendov, chodím peši, prečítam si knihu a mám rada vodu, nielen minerálnu, ale aj v kúpeľoch.

Foto: archív Ivety Šajgalíkovej