Bystrická motorkárka otvorene: Keď niekde zastanem a dám dole prilbu, takáto reakcia nastane!

Bola motorka vašim snom už od detstva, alebo to prišlo až časom?

Motorky som vždy ako malá obdivovala. Pamätám si, že vždy keď som videla motorkára, tak som rozmýšľala nad tým, aký človek sa skrýva pod tým množstvom oblečenia a tiež pod tmavou prilbou.

K motorkám a k tejto vášni ma vtiahol môj manžel. Po dvoch týždňoch, ako sme sa poznali, prišiel za mnou na motorke. V kufri na mňa čakala prilba. Inštrukcia bola len: „budeš sa nakláňať, tak ako ja a tu sa drž“, no a odvtedy jazdíme krížom- krážom celé Slovensko, Česko, Alpy…

Čo sa za tie roky zmenilo?

V tom čase sa manžel profesionálne venoval super motu, enduru. Chodili sme spolu po pretekoch. Vtedy ešte nebolo trestným činom jazdenie po horách, nielen na motorkách, ale aj na štvorkolkách. Pred desiatimi rokmi sme každý víkend prejazdili po horách. V dnešnej dobe je to trestný čin a sú za to veľké sankcie. U nás, v motoshope ponúkame už aj elektrické motorky. Motorka je čisto na elektriku, bez akéhokoľvek zvuku. V dnešnej dobe, bohužiaľ, ľudia vedia byť veľkí neprajníci a odporcovia aj k motorke, ktorá je úplne bez emisií.

Kedy a za aké peniaze ste si kúpili svoju prvú motorku?

Tú som dostala z lásky od môjho manžela. :) Bola to Yamaha MT03. Mohlo to byť v roku 2010. Urobila som si vodičák a jazdila som vždy, keď bolo pekne. Nie nadarmo sa hovorí, že motorka čistí myseľ. Keď mi to čas dovolí, vždy sadám na motorku a jazdím. Len tak, pre radosť. Ja si jazdu užívam plnými dúškami.

A ako vyzerá váš súčasný stroj?

Tento rok, na začiatku sezóny, som jazdila na Yamahe MT07, no ako som sadla na BMW R1200R, tak na ňu nedám dopustiť. Najlepšia motorka, na akej som doteraz jazdila. Tým, že je to boxer, má veľmi nízko ťažisko, neskutočne dobre sa mi to ovláda. Mám na nej ladený výfuk Akrapovič. Motorka mi dovoľuje jazdiť na dvoch módoch: Rain a Dynamic.

Čo najviac milujete na jazde na motorke, v čom sa pre vás stala vášňou?

Milujem ten zvuk, hravosť, šantenie, dynamiku. Milujem ten adrenalín, vždy keď sadám na motorku, tak mi búši srdce a mám zimomriavky.

Hovorí sa, že auto vezie telo, motorka dušu. Súhlasíte s týmto výrokom?

Jasné, ako inak. :) Motorka je čistič mysle.

Čo hovorí na váš koníček manžel. Nežiarli, že venujete čas stroju?

Keďže manžel bol motorkár skôr ako ja, tak on je ten, ktorý sa stal mojím veľkým učiteľom. Síce nemá vždy na mňa nervy, :D lebo, koľkokrát sa stane, že cez komunikátor mi povie: „naklop viac, alebo pridaj, môžeš…“ Ja som opatrná, predsa máme dve deti a stále niekde v podvedomí myslím na to, že sa musím vrátiť domov. Ako som mamou, tak mám veľkú zodpovednosť aj voči nim. On vyrástol na motorke, jazdil preteky. On keď sadne na motorku, je s ňou a vžitý, podhadzuje ju pod sebou, na zadnom jazdí, ako na bicykli… Ja sa jeho skúsenostiam nikdy nevyrovnám, ale viem, že keď jazdíme spolu, tak sa môžem na neho spoľahnúť. A jasné, žiarli. :) Hlavne, keď sa vozím sama. A on musí ostať v práci. :) Často jazdím po meste, v premávke a keď niekde prídem na kávu, dám dole prilbu… Pohľady ľudí .:) Bojí sa o mňa… aj žiarli. :)

Ako vnímajú ženu – motorkárku chlapi?

Často mi chlapi ukazujú palec hore. :) Keď niekde zastanem, dám dole prilbu, tak na terase kaviarne alebo reštaurácie ostane ticho. Len mlčky pozerajú. Nevyhľadávam zámerne miesta, aby som zaujala. Ale je pravda, ak mám stretnutie s kamarátkami niekde v meste a je pekné počasie, beriem moto. :)

S akými reakciami sa stretávate?

Reakcie chlapov sú rôzne. Tým, že máme motorkársku firmu a každý deň som s nimi v kontakte a náhodou padne reč, či aj ja jazdím na motorke, tak niektorí sa hneď pýtajú, kedy sa ideme previesť na Šturec. Sú takí, čo chcú vidieť motorku a skúšajú ma, čo sa týka obsahu, kW a najviac, ale úplne najviac sú takí, ktorí prídu k mojej motorke a kontrolujú mi zadnú pneu, ako ju mám po bokoch zodratú, koľko mi chýba po okraj. :)

Navštevujete aj nejaké motorkárske kluby, prípadne máte partiu s rovnakou záľubou či radšej jazdievate sama?

Keď si chcem oddýchnuť, tak idem sama. Len tak, na hodinku, vrátim sa naspäť do práce a pracujem ďalej. Keď chodíme partia, tak väčšinou som ladvinka môjmu manželovi. Chalani, s ktorými jazdíme v partii, sú skvelí a radi by ma počkali, :D ale to radšej jazdím s manželom. Keď sa vozíme s manželom, tak si vyslovene dávame na GPS kľukaté cesty, málokedy si dávame diaľnice alebo rýchlostné. Je to skvelé, mať tieto vymoženosti, pretože máme fakt krásne miesta na Slovensku a človek ich veľakrát prehliada z auta a málokedy sa dostane na miesta, ako my na motorkách.

Mali ste už za ten čas, čo jazdíte, aj nejakú nehodu či úraz?

Vždy na jar absolvujem kurz: Bezpečne na motorke na Slovakiaringu. A tam sa mi podarilo spadnúť. Zľakla som sa klopenej zákruty. Nič sa nestalo, len som sa šúchala po trati. Hneď som sa postavila, skontrolovala motorku, chalani mi ju pomohli zodvihnúť. Oprášila som sa a jazdila ďalej. :)

Sú dva typy motorkárov. Tí, čo ešte len spadnú a tí, čo už spadli. Správny motorkár musí aj spadnúť. :) Našťastie to bolo na okruhu, nie na cestnej premávke. Veľakrát sa stretávam s názorom, že by ľudia na mňa nepovedali, že jazdím, neveria mi. Alebo tiež, že riskujem, že sa mi niečo môže stať.

Sú motoristi na našich cestách tolerantní k motorkárom? Aké máte skúsenosti?

Motoristi nie sú stále zvyknutí na motorkárov. Ja vyslovene jazdím na diaľkových. Je to len z bezpečnostného hľadiska. Túto sezónu, som vymenila bielu matnú prilbu za krikľavo žltú. Tým, že nosím čierno-biele oblečenie, tak aspoň prilbou som výraznejšia.

Stáva sa mi často, že oprotiidúce autá vidia, že ide motorka oproti a schválne nezabrzdia, keď majú prekážku, „veď motorka sa uhne“ vždy. Ale vyslovene vždy pri nejakej križovatke uberiem. Je to len preto, že sledujem, či ma zaregistrovali a keď som si istá, tak pridám.

Ktoré cesty máte už zjazdené, resp. sú vaše najobľúbenejšie?

Často chodievam do Banskej Štiavnice. Milujem atmosféru Štiavnice. Len tak na kávu. Dvakrát do roka musím ísť do Zakopaného v Poľsku. Tie hory, kaviarne, horský vzduch… Zbožňujem to tam. Chcem sa ešte vrátiť do Grossglockner.

Kam by ste sa na dvoch kolesách ešte určite chceli dostať?

Do Toskánska. :) Už dva roky o tom snívam. Túto sezónu sa mi to už nepodarí, ale snáď tú budúcu. A tiež na Route 66 v USA, požičať si motorky a precestovať celé USA.

A na záver, čo hovoríte na úroveň slovenských ciest?

Hrôza… hrôza… Môžeme sa hanbiť! Máme veľa zahraničných motorkárov, klientov, ktorí sa už za tie roky stali našimi priateľmi. Vždy sa stretávame s názormi, že cesty na Slovensku sú ako offroad! Cesty sú poplátané, neoznačené diery na cestách. Všade kde sme jazdili mimo Slovenska, sú dvojité zvodidlá. Slovenské „nové zvodidlá“ sú tenké, vysoké a nikde nenájdete dvojité. Ak sú také, tak o nich neviem. Podľa môjho názoru, ak by na týchto úsekoch spadol nejaký motorkár vo veľkej rýchlosti, tak to určite nedopadne dobre.

Čítajte tiež:

Rozhovor s bystrickým motorkárom o jeho vášni: Človek sa často pristihne, že ide zo Sásovej do centra cez Sliač

Foto: archív Michaely Žuborovej