Bystrická chovateľka v ROZHOVORE: Je neuveriteľné, koľko lásky dostanete od šteniatok
Psíky jej učarovali až natoľko, že si založila vlastnú chovateľskú stanicu so vskutku originálnym názvom. Bystričanka Patricia Dvořáková patrí k veľkým milovníkom psíkov. Nielen o svojich miláčikoch a zážitkoch s nimi porozprávala v rozhovore.
Spomínate si na svojho prvého psíka? Už vtedy vám tieto nemé tvory učarovali?
Môj prvý psík bol „najdúšik“, šteniatko, ktoré sa túlalo po sídlisku. Dali sme jej meno Zorka. Nikto nám nevedel povedať, kto asi boli „rodičia“. Veľkosťou bola ako nemecký ovčiak, ale mala nádhernú zlatú farbu a bielu náprsenku. Jej vernosť k nám bola neskutočná. Asi aj preto, že sme ju zachránili a dali jej domov.
Kedy ste si povedali, že psíka nechcete mať iba ako miláčika a začali ste ho trénovať v rôznych disciplínach?
Táto myšlienka mi napadla až pri mojom druhom psíčkovi, ktorý k nám prišiel do rodiny, keď nás Zorka opustila. Cairn terrier je veľmi inteligentný psík, ktorý miluje spoločnosť ľudí, detí a svoju náklonnosť vie vyjadrovať neskutočným nadšením. A práve to nadšenie pre všetky aktivity ma priviedlo k agility. Pred ôsmimi rokmi som sa prvýkrát zúčastnila agility tábora. A tam ma tento šport definitívne chytil za srdce.
Samozrejme, že sme vyskúšali aj coursing, ktorý je pre cairníkov ako stvorený – bežať a bežať a loviť to utekajúce čudo. Zostal nám však len ako okrajová záľuba, pretože z môjho pohľadu v tomto športe psík pracuje sám a vy ste len ten, čo pozerá, ako mu to ide a ako sa zlepšuje, ale nepracujete spolu so psíkom.
Nedávno sme sa zúčastnili tiež dogdancingového seminára – tento šport je super a triky a tanečné prvky sa dajú vykonávať aj doma, keď nie je pekné počasie, a tak sa zabaviť. Našla som tam veľa inšpirácie pre prácu so psíkom. Nedávno sme „objavili“ obedience. Myslím, že nám bude vhodné ako ďalší šport, keď už psíky budú vo veku, v ktorom nebudú robiť agility závodne.
Dnes máte rovno celú chovateľskú stanicu. Na chov akých plemien sa špecializujete a koľko psíkov ste už u vás odchovali?
Chovateľskú stanicu máme od roku 2009. Názov chovateľskej stanice sme nemuseli dlho vymýšľať. Volá sa Od Bosorky. :) Zatiaľ sme odchovali len 14 šteniatok. Je to dané aj tým, že mám potrebu sa venovať nielen chovateľstvu, ale aj agility, a tak máme vrh v priemere raz za dva roky. Odchov šteniatok je z môjho pohľadu o radosti, ktorú šteniatka prinášajú do vášho života. Samozrejme, aj o zodpovednosti, o hľadaní nových rodín pre šteniatka, ktoré budú spĺňať vaše predstavy. Je neuveriteľné, koľko radosti a lásky sa Vám dostane, keď prídete domov a víta vás osem šteniatok aj s maminkou. Môžeme sa pochváliť aj úspechmi našich odchovancov, napríklad Barry od Bosorky je šampiónom Malty, multišampiónom Maďarska, čo je však zásluha aj nového majiteľa, samozrejme.
Akých havkáčov vlastníte teraz a koľko majú rokov?
V súčasnosti mám svoju prvú sučku – Nikkita Vážská kaskáda, ktorá má už deväť rokov a je stále aktívna a zdravá. Z druhého vrhu som si nechala jej dcéru Brikettu od Bosorky. Má 4,5 roka a je veľmi šikovná a vnímavá. Tento rok by som chcela, aby Brikettka mala šteniatka, tak uvidíme, či sa mi splní moje prianie. :)
Aj pes má svoju povahu, ktorá je u každého špecifická. Aké sú tie vaše?
Ako hovorí moja kamarátka, cairn terrier je malý psík s veľkým srdcom. A je to tak. Má toľko lásky a radosti vo svojom srdiečku, že mu nikto neodolá. Každý psík je trošku iný povahovo, aj keď máte psíkov rovnakého plemena. Hlavné povahové rysy však vždy „vystupujú“ do popredia. U cairn terrierov je to predovšetkým odvaha a nebojácnosť – do všetkých činností sa vrhajú s nadšením, hlavne so svojim pánom. Vedia zhodnotiť situácie a niekedy ak si myslia, že táto situácia je nebezpečná, určite do nej nepôjdu. Ale vedia aj leňošiť s vami na gauči a užívať si ničnerobenie.
Dá sa s nimi pracovať hocikedy alebo sa stáva, že sa zatnú a nič sa im nechce? Viete ich aj v takýchto chvíľach motivovať?
Väčšinou nie je problém s nimi pracovať, no stáva sa že ich zaujme niečo iné viac, ako ja. Napríklad veverička, mačka, pachová stopa, holuby, tak prevládnu ich poľovné črty… je to predsa len poľovné plemeno. Vo väčšine situácií ich viem vrátiť do hry so mnou, pretože pre cairn terriera musí byť práca hrou.
Čo sa týka inteligencie týchto psíkov, vyčnievajú nejako z priemeru?
Myslím, že z priemeru vyčnievajú svojou schopnosťou pracovať niekedy viac, ako by ste chceli. Teda, že sa snažia urobiť v rámci práce niekedy aj niečo naviac, čo tam vôbec nepatrí. Najlepšie je to vidno v agility, napríklad bežíte so psíkom parkúr, ale jemu sa zdá, že to je málo, a tak si pridá ešte dve tri skočky, k tomu tunel a potom celkom spokojný, že pridal nejaký „bonus“ navyše, sa k vám vráti po pochvalu. A pre to ich mám tak rada a cením si ich povahu – samostatne zhodnotiť situáciu, vyriešiť situáciu, samostatne pracovať. Naučila som sa viac rozmýšľať o ich správaní, čo mi chcú svojim správaním „povedať“ a naučila som sa aj ja vyjadrovať smerom k nim tak, aby ma pochopili.
Dokážu nejaké triky či kúsky, ktoré iným psom robia problémy?
Cairn terrier je veľmi učenlivý, neviem však povedať, či ovládame nejaký trik, ktorý by bol problematický pre iné plemená. Viem, že pre mojich psíkov je povel „spi“, teda to, že si sám ľahne na zem na bok a nehýbe sa, náročný, ale len z toho dôvodu, že musí zostať bez pohybu a okolo sa dejú veci, ktoré by mu mohli uniknúť. Je to proste malý zvedavec.
Koľko povelov ovládajú, ak sa to dá vôbec spočítať, a ktoré patria možno medzi také najzaujímavejšie?
Povely som naozaj nepočítala, je ich veľa. Momentálne som pri agility zistila, že Nikkitku pri behu agility častými slovnými povelmi vyrušujem zo sústredenia, a tak slovné povely odmedzujem iba na naozaj nevyhnutné.
S havkáčom ste už prešli aj viaceré skúšky a súťaže. V akých disciplínach a ako ste na nich obstáli?
Obidve Nikki aj Briki sa zúčastňujú pretekov agility. Za rok 2015 sme ich absolvovali asi 10, niektoré z nich boli dvojdňové. Momentálne patríme do výkonnostnej triedy A2 v kategórii small. Najnižšia výkonnostná kategória je A1. Z výkonnostnej triedy A2 sa môžete dopracovať až do výkonnostnej kategórie A3 po získaní aspoň 3× výborná bez trestných bodov a s umiestnením do tretieho miesta. Zatiaľ sme získali s Brikettkou dve výborné v kategórii SA2 a Nikkitka má jednu výbornú, takže máme na čom pracovať.
Ktoré úspechy považujete za najväčšie?
Asi najväčší úspech si cením víťazstvo 1 a 2. miesto na pretekoch agility v súčte behov, ktoré poriadal klub Lazany. Zatiaľ sme absolvovali preteky iba na Slovensku, ale chceli by sme vyskúšať aj konkurenciu v susednej Českej republike. Za rok 2015 a 2014 sme sa prihlásili tiež do súťaže Top terrier agility, ktorá je vyhlásená SKCHTaF, kde sme obsadili 3. a 4. miesto.
Hovorí sa, že pes je najvernejší spoločník človeka. Čím sú pre vás tie vaše?
Spoločník v dobrom aj v zlom, vedia vás rozveseliť, vedia s vami zdieľať smútok a sklamania. Bez ich zvedavých pohľadov a čumáčikov si už život neviem predstaviť.
Napadá vám nejaká úsmevná či kuriózna príhoda s vašimi psíkmi?
Tak napríklad, manžel bol s Briki na hubách. Celý čas sa držala v blízkosti a stále si ho kontrolovala, aby sa jej nestratil z očí. Keď však išli k autu, že už idú domov, zrazu sa Briki stratila. Manžel ju volal, otáčal sa na mieste ale Briki nikde. Až keď položil košík na zem, tak zistil, že je Briki schovaná za jeho nohami za chrbtom a ako sa on otáča, tak sa točí za ním. Proste sa hrala na schovku, a ešte si pri tom myslela, že „prečo ma voláš, keď som tu“.
Alebo sme boli na pretekoch agility a samozrejme, že k tejto akcii patria aj stánky s mašrktami pre psíkov. My sme s Briki odštartovali a asi na 12. prekážke Brikettke niečo zavoňalo a tak sa z parkúru išla pozrieť do stánku, či tam nedajú niečo zadarmo, keďže nič nedali, tak sa vrátila ku mne, že teda môžeme ísť bežať ďalej. To viete, že nás diskvalifikovali za opustenie parkúru.
Ste aj členkou nejakého občianskeho združenia alebo sa angažujete pri psíkoch aj iným spôsobom, ako tréningom tých svojich?
Som členkou Banskobystrického agility klubu od jeho vzniku. Nejakým postupným vývojom som sa stala neoficiálnou trénerkou agility v klube, čo ma na jednej strane veľmi teší a na druhej zaväzuje, aby som sa stále posúvala vpred. Momentálne otvárame našu prvú agility škôlku a prípravný kurz agility pod mojim vedením. Veľmi ma potešil záujem o tieto kurzy, ktoré sú už naplnené.
Môžete sa pochváliť aj nejakým certifikátom či licenciou?
Čo sa týka športu agility, tak neexistuje žiadny oficiálny certifikát pre trénera. Trénerom sa človek stáva postupne, napríklad na základe výsledkov, ktoré dosahuje so svojimi psíkmi, svojimi skúsenosťami. A samozrejme, aj tým, že tímy, ktoré trénuje alebo aspoň sa o to snaží, sú úspešné na súťažiach. A to je aj najlepší a najšťastnejší pocit pre trénera. Vidieť ich úspechy.
Čo sa týka ostatných činností, tak som absolvovala kurz – úprava cairn terriera, teda starostlivosť o srsť, spôsob trimovania, výstavnej úpravy a pod.
Ako a kde v Banskej Bystrici najradšej trávite voľné chvíle so svojimi psíkmi?
Najradšej chodíme na prechádzky po okolí Banskej Bystrice, v lete sú to Šachtičky, Suchý vrch, kúpanie na Krpáčovo, v zime chodíme na bežky – Selce, Králiky, aby psíky nestratili kondičku, ktorá je potrebná pre náš šport. Najčastejšie nás však nájdete na našom cvičisku a v okolí.
Čítajte tiež:
