Bystričanke sa podaril parádny úspech. So svojím psíkom mieria na majstrovstvá sveta

Zdroj: archív Denisy Fazekašovej

Bystričanka Denisa Fazekašová miluje psíkov. Svojej sučke venuje čas nielen doma, ale na tréningoch nie veľmi známej disciplíny obedience. Tento rok sa im opäť podarilo kvalifikovať na majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať v holandskom meste Ermelo od 21. do 24. júna. Vyspovedali sme ju preto v rozhovore.

Kedy sa u vás zrodila láska ku psom?

Asi som sa s láskou ku psom narodila. Neustále som snívala o vlastnom psovi. Zbierala som psy z ulice a prehovárala rodičov, či si ich môžem nechať. Vo svojich 13-tich rokoch som v lese objavila vyhodené šteniatko bieleho špica vo veľmi zúboženom stave. Vzala som ho domov a moji rodičia mi ho dovolili si nechať. Bola to sučka a dostala meno Belka. Zostala s nami sedem rokov.

Máte inteligentného psíka rasy Borderská kólia, s ktorým sa venujete nie veľmi známej disciplíne obedience. Ako ste sa k nej dostali?

Dlhé roky som sa venovala záchranárskej kynológii. Tréningy a súťaže zaberali veľa času a energie. Ja som ale matka dvoch detí a času som nemala navyše. Začala som hľadať nejaký iný kynologický šport, kde by som sa našla. Tak som objavila obedience. Po prvýkrát som videla naživo súťažné dvojice na Majstrovstvách SR. S nemým úžasom som sledovala výkony v stupni OB3 a vedela som, že toto chcem aj ja naučiť svojho psa. Súhra psa a psovoda na mňa tak silno zapôsobili, že som začala na lúke trénovať. Nevedela som, ako to mám naučiť, ale vedela som, ako to má vyzerať. Čoskoro to mňa a môjho psa začalo baviť. V našom tréningu totiž nešlo o to, aby moja Alica urobila cvik od A po Z, ale aby sme mali spolu z toho zábavu. Využívala som kliker tréning spojený s množstvom odmien a hier.

Priblížte našim čitateľom, čo to obedience je…

Obedience je skúšobný poriadok, ktorý má štyri stupne. OB Z je pre každú krajinu rozdielny, pretože zostavenie cvikov si určuje každá krajina sama. No stupeň OB1 až OB3 je na celom svete rovnaký. Je to 9 resp. 10 náročných cvikov poslušnosti. Veľký dôraz sa kladie na prevedenie cvikov. Pes musí byť patrične ku plemenu rýchly, presný a hlavne, cviky musí predvádzať s radosťou a sústredenosťou. Pes, ktorý sa dostane až do OB3 má za sebou „vysokú školu poslušnosti”.

Kde v Bystrici sa vôbec niečo také dá trénovať?

Momentálne je naše cvičisko KK Lovely dog jediné v Bystrici, kde ponúkame tréning obedience. Pod mojím vedením tomuto kynologickému „zázraku” prepadlo sedem ľudí, ktorí sa už dokonca zúčastnili aj na oficiálnych skúškach obedience. Tento rok sme usporiadali prvé oficiálne preteky na strednom Slovensku a zúčastnilo sa ich 20 pretekárov od východu až po západ.

Ako psíčkarka, myslíte si, že v Bystrici je dostatok možností, kam vybehnúť so psíkom?

Ja pociťujem neskutočnú absenciu akejkoľvek možnosti kamsi vybehnúť. Lúky, kam som zvykla chodiť, sú nahusto zastavané rodinnými domami, v lesoch sa ťaží, je tam strašný neporiadok, ísť do mesta asi nie je najlepšie miesto na venčenie psa… Som nesmierne šťastná, že máme cvičisko, kam si takmer denne zájdem, potrénujem si, pohrám sa so psom a potom sa trošku prejdem do blízkeho lesa. Ak sa chcem ísť prejsť so psom na hodinu, či dve, musím naštartovať auto a vyviesť sa ďalej od mesta.

Každý psík je iný. V čom je výnimočný ten váš?

Alica je naozaj zvláštny psík. Pochádza z čisto pracovnej pastierskej línie a má veľmi jemnú a citlivú povahu. Veľa som pracovala na tom, aby sme si sadli. Bola som totiž zvyknutá na vyrovnané a oveľa tvrdšie povahy u mojich predošlých milovaných sučiek. Alica ma pre svoju citlivú povahu naučila tuho rozmýšľať, ako s ňou mám komunikovať, ako jej mám vysvetľovať postupy cvikov, ktoré boli zo stupňa na stupeň zložitejšie. Nemôžem si dovoliť na ňu vyvinúť akýkoľvek tlak. Naučila som sa trénovať psa bez toho, aby som sa jej dotkla. Samozrejme, okrem pohladkania, ktoré si na konci tréningu vždy príde vychutnať. No počas tréningu sa jej nedotýkam.

Má občas tiež nálady, kedy sa jej trénovať nechce a kedy by, naopak, iba cvičila?

Po pravde som sa počas jej celého života ešte nestretla s momentom, kedy by mi odmietla cvičiť. Skutočnosťou ale je, že keď ja nemám na tréning náladu, alebo som chorá, či inak neistá, jednoducho necvičím. A ona moje rozhodnutie akceptuje. Dokonca počas vychádzok sa pokúša niekoľkokrát priradiť k nohe, či som si to náhodou nerozmyslela. :) A ja sa vždy dám prehovoriť.

Kvalifikovali ste a na majstrovstvá sveta. Ako sa vám to podarilo?

Toto bol pre mňa tvrdý oriešok. Majstrovstvá sveta prebiehajú len v stupni OB3. Každý pretekár, ktorý sa na majstrovstvá dostane, musí prejsť vo svojej krajine kvalifikačnými pretekmi. Na MS sa stretá len špička z celého sveta. Na Slovensku je dosť málo ľudí, ktorí cvičia obedience a hlavne, ktorí sa nedajú odradiť už v začiatkoch. My sme spolu prešli všetkými stupňami a učili sa, ako sa to má robiť. Keď Obedience klub organizoval v roku 2017 kvalifikačné preteky na MS, rozhodla som sa zúčastniť zo zvedavosti. Boli sme dve pretekárky v OB3. Limit som s mojou Alicou splnila len ja a odrazu som mala otvorené dvere na majstrovstvá. To bola pre mňa obrovská výzva. Tvrdo sme sa pripravovali a vycestovala som do Belgicka. Naša slovenská vlajka viala medzi ďalšími 20 vlajkami z celého sveta. Tento rok kvalifikačné preteky prebehli opäť. Už som vedela, čo ma čaká. Prísne oko rozhodcu potvrdilo našu pripravenosť a limit sme znovu splnili ako jediná dvojica. Už v strede júna by sme mali cestovať do Holandska.

Vaša účasť na pretekoch je však ohrozená. V čom je problém?

Majstrovstvá sú organizované v Holandsku. Treba na to dosť peňazí. Bude to stáť okolo 800 eur. Stále hľadám firmy, ktoré by mi poskytli aspoň malú finančnú injekciu, no je to ťažké. Aj kvôli tomu, že slovo obedience je pre väčšinu ľudí absolútne neznámy pojem. Verím však, že sa mi to podarí a do Holandska vycestujem, aby mohla naša slovenská vlajka opäť viať s ostatnými vo vetre.

Ak by vás niekto chcel podporiť, akým spôsobom je to možné?

Môžu ma kontaktovať cez náš web alebo Facebook. Budem veľmi vďačná za každú pomoc.

Keď práve nebeháte po pretekoch, ako a kde najradšej trávite voľné chvíle?

Mám svoju rodinu s dvomi deťmi. Radi si vybehneme niekde na ihrisko, na malú turistiku, alebo trávim čas s dcérkou pri koníkoch alebo v záhradke. Rada fotím a myslím, že sa nenudím ani jednu sekundu v mojom živote. Navyše sa chystám vycestovať si po nové šteniatko, čiže môj čas bude naplnený celých 24 hodín.

Pozrite si v priloženej fotogalérii Denisu a jej šikovnú sučku Alicu!