Bystričanka Dominika (20) napriek obrne zbiera medaily v šerme a odkazuje: Choďte si za svojimi snami

Bystričanka Dominika Miková (20) študuje v Brne na Pedagogickej fakulte neučiteľský odbor sociálna pedagogika a voľný čas. Po skončení školy by sa chcela venovať deťom v pestúnskych rodinách alebo v detských domovoch. Zatiaľ však žije šermom.

Ako sa mladá baba ako ty dostala k šermu?

Od detstva som túžila športovať a šerm bol pre mňa úplne top, takže keď som dostala na strednej možnosť sa tomu venovať tak som do toho bez dlhého premýšľania išla.

Venovala si sa alebo sa venuješ ešte aj iným športom?

Keďže v treťom ročníku na strednej šerm skončil, pretože tréner nemal dostatok času, tak som sa začala venovať bocci. Bocca je tiež šport pre hendikepovaných niečo ako petang.

Súťažíš v šerme hendikepovaných. Mohla by si našim čitateľom priblížiť, v čom spočíva tvoj hendikep?

Môj hendikep spočíva v tom, že nemôžem stáť bez pomoci. Diagnóza sa volá mozgová obrna. Bola spôsobená po pôrode, takže neviem aké je to chodiť bez pomoci. Nijak inak ma neobmedzuje, len nohy.

Boli pre teba začiatky v šerme ťažké alebo si sa do toho dostala rýchlo?

Nie pretože som mala okolo seba úžasných ľudí, ktorí mi pomohli a naučili ma všetko, čo teraz viem.

Pritrafili sa ti už počas šibrinkovania s mečom aj nejaké úrazy?

Nie, nepritrafili, pretože sme dobre chránení pred ostrím mečov.

Panuje medzi súperkami na súťažiach rivalita, zvyknete si aj zanadávať, alebo zápasy beriete športovo?

Keďže sme úplne nová kategória, lebo doteraz som bojovala s mužmi, tak s niektorými som dokonca trénovala pred súbojom a niektoré súperky ma naučili ako lepšie bojovať, takže nie necítim medzi nami rivalitu, skôr sa tešíme z úspechu každej z nás. :)

V čom sa líši šerm hendikepovaných a zdravých ľudí?

Toto je otázka, na ktorú sa veľmi ťažko odpovedá, keďže veľmi nepoznám šerm pre zdravých. Podľa môjho názoru sa to líši tým, že sme umiestnení na vozíkoch, ktoré sú pevne upevnené. Môže sa bodať len do hornej časti tela a občas do masky, to záleží na tom, aký je to typ zbrane.

Pred pár dňami si sa vrátila z MS sveta, odkiaľ si so odniesla hneď dve bronzové medaily. Aké boli tvoje pocity, po ich zisku?

Majstrová Sveta sa konali vo Varšave v dňoch 9. – 12. júla a volali sa Szabla Kilińskiego. Keď som dostala prvú medailu, tak som cítila prekvapenie, pretože som to vôbec nečakala. Tešila som sa, veď je to moja prvá medaila v živote. Všetky sme bojovali v dvoch typoch zbraní a to kord a fleuret. Za obidve zbrane mám bronzovú medailu. :)

Bol to tvoj prvý takýto veľký úspech alebo ich máš už na konte viacero?

Bol to môj prvý úspech, vôbec prvýkrát som stála na pódiu a preberala si medailu.

Máš nejaký sen či métu, kam by si sa chcela so svojím šermiarskym umením dostať?

Môj sen sa už splnil, ale teraz by som chcela nájsť cestu, ako znova pravidelne trénovať.

Čomu inému sa ešte zvykneš venovať počas voľných chvíľ, keď práve nie si na tréningu?

V škole chodím raz do týždňa hrať divadlo, potom chodím na rôzne akcie s kamarátmi.

Ako najradšej tráviš čas v Banskej Bystrici a čo máš v našom meste najradšej?

V Banskej Bystrici nebývam často, takže keď už som tu, tak ten čas trávim s rodinou. V našom meste mám najradšej prírodu a nočné mesto, keď je krásne osvetlené.

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí majú podobný hendikep ako ty?

Odkázala by som im, že nech idú za svojimi snami, pretože keď ich dosiahnu, je to ten najkrajší pocit.

Riadiš sa nejakým mottom alebo životným krédom?

Dokážeš všetko, čo len chceš. :)

Čítajte tiež:

Lekár, na ktorého môže byť Bystrica hrdá: ROZHOVOR so špičkovým neurochirurgom Galandom

5 rád od vizážistky z Bystrice: V čom spočíva tajomstvo dokonalej pleti?

Bystrický gynekológ Peter Hunák: 5 vecí, s ktorými sa na mňa pacientky obracajú najčastejšie

Bystrická učiteľka v bielom plášti: Najkrajšie sú chvíle, keď deti odchádzajú domov vyliečené

Foto: archív Dominiky Mikovej