Bystričan, ktorý chce drevené počítače dostať do sveta. Exkluzívny rozhovor s Martinom Pechovským (27)

Už vo štvrtok sme vám priniesli správu o unikátnom projekte mladého Bystričana. Martin Pechovský (27) sa rozhodol, vyrábať drevené počítače. Teraz si môžete prečítať celý rozhovor s týmto šikovným podnikateľom.

Martin, vytŕčal si z davu už počas vysokej školy?

Všetko to začalo na základnej škole, kde som dostával špeciálne pracovné zošity z matematiky, pretože tie štandardné som mal už počas prvých týždňov vyplnené.

Neskôr si navštevoval osemročné Gymnázium Andreja Sládkoviča v Krupine. Ako vyzerali tvoje školské dni?

Počas posledných ročníkov som bol viac v riaditeľni ako v triede (smiech). S už bývalým pánom riaditeľom sme obnovili myšlienku školského časopisu. Vtedy som sa naučil zalamovať texty a intenzívne som pracoval na webovej stránke školy, začínal som s programovaním. Pamätám sa ako som neskôr pri maturite radil členovi komisie s jeho softvérom, ktorý programoval.

Ako sa mladý chalan ako ty naučil sám od seba programovať?

Programovať som sa naučil už v mojich 15-tich rokoch. Nebola to vtedy sranda, pretože dostupných informácií bolo oveľa menej ako je dnes. Nehrával som sa hry ako moji kamaráti, ale väčšinu času som trávil nad tým ako si urobiť vlastnú web stránku. Neskôr v 17-tich rokoch som už mal naprogramované vlastné fórum pre mladých ľudí z našej obce a začal som pracovať na obecnej webstránke.

Kedy si sa rozhodol rozbehnúť vlastné podnikanie a čo ťa k tomu priviedlo?

Podnikanie začalo ukončením štúdia na vysokej škole. Dá sa rozbiehať od nuly, ale ako študenta po vysokej škole, boli moje príjmy príležitostné, preto som ešte vyskúšal zamestnanie. Moje cesty viedli do Banskej Bystrice, kde som sa nakoniec aj usídlil. Hľadal som vtedy možnosti zamestnať sa ako programátor a táto pozícia na seba nenechala dlho čakať. V Business innovation centre v Sásovej som ju obsadil a začal som si popri práci budovať spoločnosť, v čom mi vyšli v ústrety.

Neskôr si získal dotáciu z Úradu práce. Ako sa ti to podarilo?

Už pri obhajobe plánu, ktorý hovoril o zámere programovať systémy pre e-Goverment bolo jasné, že zámer bude mať potenciál. Začalo sa teda moje podnikanie. Z prvej dotácie som si kúpil stôl, počítač, dataprojektor, licencie, prenajal kanceláriu a začal makať.

Potom si vytvoril firmu, aby si mohol pomáhať aj ostatným…

Stabilizáciou spoločnosti a z prvých príjmov som začal budovať startupy. Je to veľmi jednoduché, keď máte vlastných programátorov, vlastné dátové centrum, licencie, tím a nástroje na to, aby ste mohli „zajtra“ spustiť svoj startup. No zároveň je to veľké riziko z hľadiska vyťažovania týchto výhod pomer startup – spoločnosť.

Pri počítačoch si zostal. Ako vznikol nápad, vytvoriť drevený počítač?

Veľmi rád sa stretávam s ľuďmi aj mimo práce, podnikania a pod. Raz som sa na chate stretol s mojim terajším spoluzakladateľom projektu, Jánom. On servisuje počítače a ja ich predávam. Zhodli sme sa na potrebe, priniesť verejnosti niečo dizajnovo zaujímavé, malé, tiché a pod. Vtedy sme dospeli k tomu, že dizajnovo zaujímavé a luxusné je drevo. Začal sa vývoj, hľadali sme remeselníkov, sústružníkov, „črevá“, licencie, certifikácie, svetlá, vypínače, no proste všetko, o čom sme vedeli, že taký produkt musí obsahovať a čo spadá aj do kategórie kreatívneho priemyslu v našom regióne.

A výsledok?

Našťastie všetko dobre dopadlo a dnes už máme prvé predajné prototypy, ktoré sa testujú na rôznych miestach.

V čom je počítač Xerry iný?

Je predsa drevený, dizajnovo zaujímavý, tichý. No snažíme sa hlavne zamerať na spôsob používania u koncového používateľa, pretože si myslím, že trh s dnešnými počítačmi je chorý. Preteká sa tu veľa hráčov, ktorí sa podliezajú cenami, robia rôzne ťahy, obchádzajú dealerov a to už nehovorím o verejných obstarávaniach. Predávajú sa „šunky“ za „babku“ bez poradenstva a servisu a ľudia sú už dosť sklamaní. My pripravujeme celý životný cyklus, ktorý si od nás zákazník zakúpi prostredníctvom certifikovaných distribútorov a dealerov (sieť).

Ide o slovenský produkt a vyrábate ho v našom kraji. Môžeš prezradiť viac?

Hrával som tu okresnú súťaž vo futbale, podnikám tu a založil som si tu rodinu. Väčšinu ľudí z nášho tímu, či subdodávateľov produktu, sme preto hľadali v kraji. Dnes už na projekte pracuje zhruba desať ľudí a päť subdodávateľov. Jedným z partnerov projektu je aj Technická univerzita vo Zvolene a stolára máme v Lučenci.

Motivácia pracovať sa v našom kraji kvôli nezamestnanosti znižuje. Ako si si poradil s týmto problémom?

Ja sa snažím a vždy sa budem snažiť o to, aby som im tú motiváciu dal, aby si uvedomili, že môžu niečo dokázať a aby na náš kraj boli ľudia hrdí. Zatiaľ sa mi to darí, aj keď si to vyžaduje obrovské množstvo energie, častokrát aj na úkor osobných vecí. Robím rôzne školenia, spoluorganizujem podujatia, mentorujem a motivujem.

Ako reagovali na tvoj nápad priatelia a kolegovia?

Ako som povedal, väčšinou sa snažím ľudí počúvať, no keď hovorím o mojich skúsenostiach, či zámeroch, spozoroval som, že ľudia sa delia na tri skupiny. Tí, ktorí si z mojich vyjadrení vycucnú to dôležité, pochopia, napoja sa a využijú to. Potom takí, ktorí majú zapnutý totálny filter a neprijímajú ani obraz ani zvuk. A nakoniec sú ľudia, ktorí prijímajú len určité, čiastočné informácie, z čoho neskôr vznikajú nedorozumenia. Reakcie sú preto pre mňa dôležité a naučil som sa ich správne vyhodnocovať.

Čo ľudí na drevených počítačoch najviac zaujíma?

Hlavne to, ako to bude chladené, systém predaja a podobne.

Existuje takýto trend aj v zahraničí? Aké využitie má drevený počítač?

Zahraničie máme zatiaľ zmapované a našli sme, že v dreve to mal na začiatku Apple, IBM, Švéd vyrába monitory, klávesnice a myši z dreva. No to, čo chystáme my, tu ešte nebolo. Všetko sa postupne dozviete.

Áno, svoj prototyp práve testujete na školách. Sú študenti a učitelia prekvapení?

Áno máme aj prvú učebňu, volajú ju aj drevená učebňa, kde sme umiestnili komplexné stanice s dreveným PC a špeciálnou lavicou, kedy sa stlačením ovládača vysunie monitor a počítač. A naopak, po zasunutí monitora do lavice sa z nej stáva klasická školská lavica pre učebnicu, pero a papier.

Aké ambície máš so Xerry v budúcnosti?

Osobne chcem, aby to bola značka, ktorá zviditeľní a bude zviditeľňovať Slovensko v zahraničí. Na to budeme potrebovať aj veľkú dávku odvahy, podpory zo strany štátu, či súkromného sektora. Chceme vyvíjať aj vlastné matičné dosky do drevených počítačov.

Zostaneš vyvíjať drevené počítače v Banskej Bystrici, alebo plánuješ odísť do zahraničia?

Banská Bystrica a náš kraj je pre mňa srdcovka. Vývoj je špecifický v tom, že na ňom musia pracovať fakt skúsení ľudia, ak má byť kvalitný. Momentálne riešime, koľko kusov je región, či kraj schopný vyrábať na základe našich plánov, ktoré vznikli a vznikajú z vývoja. Zatiaľ to vyzerá veľmi dobre, že to v kraji udržíme, no bude si to vyžadovať veľa, skutočne veľa úsilia.

Čítajte tiež:

Bystričan Martin (27) s tímom vytvorili celosvetový unikát: Špeciálne drevené počítače!