Bystrica trpí prašnosťou stále viac
Pred niekoľkými týždňami spôsobila rozruch informácia o tom, že Banská Bystrica bola v roku 2010 druhým najprašnejším mestom na Slovensku, keď zaznamenala až 141 dní so zvýšenou prašnosťou. V úvode roku 2011 je situácia ešte kritickejšia, keď počas d
Prašnosť v Banskej Bystrici má neustále stúpajúci charakter. Kým v roku 2009 bolo v meste zaznamenaných „len“ 76 dní so zvýšeným výskytom prachových častíc v ovzduší, minulý rok to bolo už 141. Ak budú štatistiky roku 2011 pokračovať v nastúpenom trende hrozí, že ku koncu roku sa počet prašných dní dostane k hodnote 180! Znamenalo by to, že až polovicu dní v roku by Bystričania žili v nadlimitne zaprášenom prostredí.
Údaje automatickej monitorovacej stanice sú však ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré namerané hodnoty skresľujú. Prvým je fakt, že stanica sa nachádza len necelé 4 metre od frekventovanej komunikácie, po ktorej každý deň prejdú tisícky áut. Namerané hodnoty zvyšuje aj aktuálny vrchol vykurovacej sezóny, kedy množstvo domácností vykuruje pevným palivom. Množstvá prachových častíc PM10, tzn. častíc s priemerom menším ako 10 mikrometrov, sú výrazne ovplyvňované aj nízkym počtom veterných dní v roku. Práve vietor by totiž mohol vzduch prečistiť, v klimatických podmienkach Banskej Bystrice však nefúka často. Ďalšou príčinou je výstavba severného obchvatu mesta, pri ktorej sa výrazne zhoršuje kvalita životného prostredia najmä v blízkosti miest stavby.
Kombinácia týchto faktorov spôsobuje, že Banská Bystrica patrí medzi najproblémovejšie oblasti čo sa týka prašnosti. Občania mesta by preto mali venovať zvýšenú pozornosť obmedzovaniu osobnej dopravy na čo najnižšiu možnú úroveň a vykurovať domácnosti alternatívnymi zdrojmi energie. Vysoké hladiny prachu v ovzduší totiž môžu spôsobiť zdravotné problémy ako napríklad chronický kašeľ či dýchavičnosť. Prispievajú dokonca k vzostupu výskytu kardiovaskulárnych ochorení a predčasných úmrtí. Obzvlášť citlivé sú na prelietavý prach skupiny astmatikov, alergikov, detí a seniorov.
mm