Bystrica si v súčasnosti zápis do UNESCO nezaslúži! II.
Prinášame vám pokračovanie rozhovoru s historičkou architektúry Klárou Kubičkovou, s ktorou sme sa rozprávali o vzťahu súčasnej spoločnosti k historickým hodnotám, ale aj úvahách o zápise Banskej Bystrice do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Prvú časť rozhovoru nájdete na: [link=http://www.bystrica24.sk/news.php?extend.71158]Kliknite[/link]
Keď sme pri sklenenom vikieri na Radnici. Mnoho ľudí ho obhajuje s tým, že podobný zásah do historickej pamiatky spravili aj v Paríži v múzeu Louvre, kde na priestranstve pribudla sklenená pyramída. Hoci sa tento krok stretol s veľkým odporom, nakoniec veľa ľudí prijalo tento doplnok ako pozitívny zásah do historickej štruktúry… Ak sa smiem spýtať: Aký veľký je Louvre a či má pyramídu na streche? Je to niečo úplne iné. Zvonku sa Louvre nijako nezmenil a keď prídete na nádvorie vidíte, že je to väzba na tvaroslovie klasicizmu a geometrizmu, čo v Paríži nikdy nebolo cudzie. Pyramída sama osebe je architektonické dielo, ktoré rešpektuje Louvre. Nadstavba v Bystrici nerešpektuje ani vlastnú podnož, ani komplex námestia, Radnica je týmto zásahom zbastardená. Strecha mala ostať v pôvodnom tvare.
Ostaňme ešte pri Radnici. Pred niekoľkými dňami náš portál priniesol článok o štyroch sochách, ktoré budú pravdepodobne zdobiť priečelie Radnice. Ako vnímate tento zásah do „prvého domu mesta“? Neviem o tom nič bližšie. Ale predošlá odpoveď odpovedá aj na túto otázku.
Ktorá budova v meste je jeho najväčšou hanbou? Ktorá z vecí najviac poškodila historické jadro mesta, je jeho najväčším paškvilom? Tu nebudem konkrétna. Najväčším paškvilom v meste je to, že Banská Bystrica stále funguje bez schválených zásad ochrany pamiatok tak v mestskej rezervácii, ako aj vyhlásenia ochranného pásma jej okolia. A tak sa všetci tvária, že všetko je možné so súhlasom kompetentných.
S tým súvisí aj otázka výšky hotela v pripravovanom projekte Slovenka Resort. Viacero ľudí protestovalo proti jeho výške, ktorá je podľa nich v tesnej blízkosti historického jadra neakceptovateľná. Podľa ochranného pásma mali mať budovy v jeho území výšku maximálne 19 metrov. Keďže momentálne to neplatí, môže si investor presadiť svoje bez ohľadu na odborné argumenty. Budova hotela je o 14 metrov vyššia ako je predpísaná výšková hladina ochranného pásma a tak presahuje výšku budov na terase mestskej pamiatkovej rezervácie. Naruší tak siluetu mesta zo všetkých pohľadov. Treba podotknúť, že Krajský pamiatkový úrad s tým nemal najmenší problém a s takto vysokou stavbou súhlasil. ** Médiami prešla správa o snahách samosprávneho kraja, ktorý by rád videl Banskú Bystricu zapísanú v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Má naše mesto na to, aby sa do UNESCO dostalo?** Poviem vám príklad. Boli sme v Helsinkách navštíviť jednu školu, ktorá bola postavená v 30-tych rokoch 20. storočia, tzn. architektúra bola funkcionalistická. Sprevádzali nás architekti, ktorí robili projekty jej obnovy. Škola bola dokonalo zrekonštruovaná, vyleštená, nádherná. Povedali nám: „Viete, my sme sa veľmi snažili spraviť to tak, aby to vyzeralo tak ako v roku, kedy to bolo postavené, lebo dúfame, že takto nám to skôr zapíšu do zoznamu pamiatok.“ Padala som do mdlôb. Pamiatka ešte nebola registrovaná, ale veľmi chceli, aby sa ňou stala. Ak u nás bude takýto prístup k pamiatkam, tak som za to, aby sme sa do UNESCO hlásili. Zatiaľ si Bystrica nezaslúži byť v tomto zozname! UNESCO nám neochráni, čo si nedokážeme ochrániť sami. V kocke povedané: myslím si, že je to podobné, ako bolo nedávne prianie byť európskym hlavným mestom kultúry.
Verejnosť vás pozná najmä ako iniciátorku rôznych petícií, či už za záchranu Kalvárie, alebo proti výstavbe pri pamätníku SNP. Ako ste sa k týmto aktivitám dostali? Pôvodne som vôbec nepredpokladala, že z môjho záujmu o danú problematiku vzídu takéto aktivity. Keď prišla na pretras otázka výstavby pri pamätníku SNP, naštudovala som si všetky súvislosti, ktoré s tým boli spojené. Komunikovala som s mnohými ľuďmi a v miernom zúfalstve som začala písať listy, ktoré som dávala všetkým poslancom do schránky. Potom prišlo k jednej veci. Bola schôdza v Spolku architektov Slovenska, kde došlo k tomu, že sme začali uvažovať nad zorganizovaním petície a pokúsili sa zabrániť tomuto necitlivému zásahu do historického centra mesta. Keďže moje meno sa v tejto téme objavovalo viackrát, rozhodlo sa, že ja budem tá, ktoré sa postaví na čelo týchto aktivít. Potom sa zvolil petičný výbor a už to šlo…
Takže nie ste aktivistka od narodenia? Nie som aktivistka od narodenia (smiech). Veľmi by som však bola rada, keby bol taký poriadok v meste, aby robili ľudia na magistráte to, čo majú a nekonali proti želaniu občanov, zdravému rozumu, odborným znalostiam a dlhodobému záujmu mesta. Legislatíva je niekedy zradná a odvoláva sa skôr na literu zákona než na jeho ducha a obsah. Na záver by som chcela povedať, že sme veľmi vďační mladým ľuďom, ktorí pri petíciách pomáhali. Je úžasné vidieť mladých ľudí, ktorým nie je osud tohto mesta ľahostajný a dokážu ho aj osobne podporiť.
gr
