Biatlonista Hasilla: Pretekať sa dá aj s najrýchlejšími, len sa nesmie chybovať
Tomáš Hasilla (23) pochádzajúci z Brezna sa tento rok v Soči premiérovo predstavil pod piatimi kruhmi. Súťažil v šprinte, vo vytrvalostných pretekoch aj v mužskej štafete. Aká bola je prvá olympiáda, čítajte v rozhovore.

Dvadsaťtriročný Tomáš Hasilla z Brezna trénuje v biatlonovom klube Valaská-Osrblie. V Soči absolvoval tri preteky. V šprinte na desať kilometrov bol šesťdesiaty piaty. Vo vytrvalostných pretekoch na dvadsať kilometrov obsadil 43. pozíciu. Mužská štafeta, ktorej bol súčasťou, skončila dvanásta.
Ako hodnotíte svoj výkon na Zimných olympijských hrách v Soči
2014?
Povedal by som, že ani zle ani dobre. V rýchlostnom preteku som spravil
v ľahu dve zbytočné chyby, čo ma stálo stíhací pretek, no inak to bolo
strelecky v ďalších disciplínach veľmi dobré. Po bežeckej stránke som
bol na tom relatívne dobre. Udržal som si pozíciu zo svetového pohára, kde
sa bežecky radím do prvej päťdesiatky, takže nenastalo ani zlepšenie ani
zhoršenie. S týmito dispozíciami sa nedalo očakávať, že budem niekde
úplne vpredu, ale šance na dobrý výkon boli vysoké. Môj osobný cieľ
skončiť v prvej štyridsiatke mi nevyšiel, ale ušlo to len o dve
miesta.
Verili ste, že sa dostanete do Soči? Čo pre vás znamená účasť
na olympiáde?
Účasť znamená pre každého veľa, ale dostať sa tam som nevnímal ako
svoj cieľ, skôr je pre mňa dôležité ustáliť výkonnosť a podávať
stabilné výkony celý rok v svetovom a európskom pohári. Keď dosiahnem
toto, potom môžem mať ako cieľ olympijské hry a zároveň už očakávať
lepšie umiestnenia ako prvá štyridsiatka.
Priblížte nám atmosféru v Soči? Aké to tam bolo?
Olympijské hry sú výnimočné. Pre mňa boli navyše prvé. Atmosféra
bola vynikajúca. Najviac sa mi páčilo, že sme bývali spoločne všetci
bežci na lyžiach a mohol som tak vidieť všetkých športovcov, ktorí už
dosiahli nejaké úspechy. Čo sa týka pretekov, tak tam je to v podstate
podobné svetovému poháru. Keď to porovnám s takým Oberhofom alebo
Ruhpoldingom, tak mi pripadá, že je tam ešte väčší ruch, keď súťažia
domáci pretekári.
Boli ste si pozrieť aj mesto? Čo sa vám najviac
páčilo?
Bol som v olympijskej dedine na uzatváracom ceremoniáli a bolo to pekne
zorganizované. Cele ukončenie bol zážitok. Najviac ma zaujal olympijský
oheň a možnosť vidieť ho naživo.
Stihli ste sa pozrieť na nejaké preteky aj ako divák?
Preteky som videl len biatlonové a bežecké, buď počas nášho tréningu
alebo beh na 50 kilometrov ako divák, inak nebolo času a presuny do iných
dedín boli zdĺhavé.
Ako vyzeral vás deň v Soči?
Väčšina dní prebiehala rovnako. O ôsmej ráno budík, cvičenia
s fyzioterapeutom, raňajky, porada, tréning, obed, spánok, tréning, večera
a nejaký voľný čas. Samozrejme, boli aj asi tri voľné dni, kedy bol čas
aj na iné aktivity, ale najradšej som počas nich oddychoval.
Máte nejaký zážitok z olympiády, ktorý považujete za úplne
naj?
V štafete sa mi podarila streliť veľmi rýchla ležka, myslím, že
najrýchlejšia v úseku a keď som vybiehal na štvrtom mieste, tak to bol
dobrý pocit. Ďalší dôkaz pre mňa osobne, že sa dá pretekať aj
s najrýchlejšími, len sa nesmie chybovať.
Dávali vám rady naši skúsenejší biatlonisti ako Anastasia
Kuzminová či Pavol Hurajt?
S Hurim som býval a bavili sme sa aj o nejakých veciach ohľadne
pretekov, ale nejaké veľké učiteľské rady sa už na veľkých pretekoch
neriešia, na to je celoročná príprava.
Odkedy sa venujete biatlonu? Kto vás k nemu priviedol?
Biatlon robím od ôsmich rokov. Mám dvoch starších súrodencov, ktorí
tiež robili biatlon, takže tam je odpoveď.
Čo by ste chceli v biatlone dosiahnuť?
Chcel by som určite dosiahnuť, čo najlepšie výsledky a dokázať
pravidelne bodovať v svetovom pohári. Mojím cieľom je umiestnenie sa
v prvej desiatke, či už v pohári alebo inej veľkej súťaži ako
majstrovstvá sveta alebo olympijské hry, ale k tomu ešte musím poriadne
trénovať, aby to bolo reálne.
Čo študujete? Čomu by ste sa chceli v živote venovať okrem
biatlonu?
Bol som denným študentom telesnej výchovy a geografie na Univerzite
Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale po bakalárskych štátniciach, som
štúdium nechal. Oboje sa nedalo stíhať. Ak chcem byt dobrý v športe,
musím sa mu venovať na sto percent, inak to nejde. V budúcnosti určite
pôjdem ešte študovať, ale aký smer, ťažko povedať. V dnešnej dobe sa
dá ťažko uplatniť aj s vysokou. Mám teda čas na premyslenie si plánu,
aby som neštudoval len kvôli titulu, ale mal potom aj uplatnenie.
Čo najradšej robíte, keď máte voľno? Ako
relaxujete?
Najradšej mám spánok a rôzne formy regenerácie. Z nich asi najradšej
vodu, či už bazén, vírivku alebo vaňu. Kdekoľvek prídeme a je tam
možnosť tohto oddychu, už som tam. Ďalej trávim čas s priateľkou,
prechádzkami so psom, čítaním, prácami okolo domu a vôbec všetkým, čím
sa dá odreagovať od stereotypu. Niekedy je najlepšou regeneráciou beh na
vyčistenie hlavy a aspoň sa potom dobre spí :).
Čítajte aj Biatlonistka Poliaková: Do ďalšej olympiády budem trénovať tvrdšie a ukážem, čo vo mne naozaj je
