Banskobystrický stredoveký unikát
Priamo v srdci Banskej Bystrice, v mestskom hradnom areáli, sa na vonkajšej strane Pisárskej (Gallovej) bašty nachádza najstaršia a pravdepodobne aj jediná zachovaná toaleta (tzv. prevet), pamätajúca si ešte stredovekú Bystricu. Toaleta existovala už
Koncom 70tych rokov XV. storočia v Banskej Bystrici ukončili stavebné práce na kamenných hradbách, ktoré budovali na najexponovanejšej – severnej strane hradného komplexu. Súčasťou tejto fortifikácie boli tri bašty (Farská, Banícka a Pisárska) a tiež vysoký kamenný múr, ktorým boli spojené. Dve bašty – Farská a Pisárska, slúžili po dobudovaní aj ako trvalé obydlia, najmä pre mestských zamestnancov (farárov, pisárov, trubačov, strážnikov,…). Súčasťou bášt boli preto aj sociálne zariadenia. Na južnej strane Pisárskej bašty môžeme i dnes, po vyše 520 rokoch, vidieť nenápadný tehlový prístavok, vyčnievajúci z tela bašty, ktorý kedysi slúžil na uspokojovanie prirodzených biologických potrieb jej obyvateľov.
Priamo k Pisárskej bašte kedysi smerovali dva úseky mestského opevnenia. Jeden vychádzajúci od Šusterskej bašty a druhý od neďaleko stojacej Muhlsteinovej bašty. Spomínané sociálne zariadenie umiestnili v rohu, kde sa oba hradobné múry stretávali. Navyše pod baštou končila aj vodná priekopa, ktorá napomáhala hygienicky „bezproblémovému“ chodu zariadenia.
Dnes je priestranstvo pred Pisárskou baštou pomerne rušné a frekventované, keďže priamo oproti nej (od roku 1941) stojí budova záladnej školy a stáča sa tu i Kollárova ulica, smerujúca do centra mesta. No ešte v relatívne nedávnej minulosti (koncom 30. rokov minulého storočia) bolo toto miesto odľahlým, tichým zákutím mestského hradu, verejnosti prakticky neprístupným. Na ilustráciu možno pripomenúť, že táto nenápadná stavbička si pamätá ešte dobu panovania kráľa Mateja Korvína. Existovala už v čase, keď ešte ani Krištof Kolumbus netušil, že sa mu v roku 1492 pri plavbe do Indie podarí náhodou objaviť americký kontinent.
Ján Baláž
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon
