Banskobystrické právo meča II.
Včera sme vám priniesli prvú časť článku o nie práve lákavom povolaní stredoveku. Remeslo mestského kata nebolo veľmi vďačné. Okolo 15. storočia sa začalo považovať za nečisté a hodné opovrhnutia. Banská Bystrica si však túto svoju výsadu veľmi cenil
Kat v Banskej Bystrici používal pri poprave veľký obojručný meč. Odsúdenec však nekládol pred katom hlavu na klát, ako si to mnohí myslia, ale ho katovi pomocníci prinútili kľaknúť si na zem. Kat švihom meča zoťal odsúdencovi hlavu. (Musíme podotknúť, že v stredoveku poprava mečom bola jednou z najmilosrdnejších foriem uplatnenia spravodlivosti). Po vykonaní rozsudku kat musel meč očistiť a odovzdať ho zástupcom súdu, ktorí ho uložili v pošve na radnici. Pokiaľ kat nebol dostatočne fundovaný vo svojom remesle, tak mu v prípade, že odsúdenca nepopravil prvým úderom meča hrozilo vyhnanie z mesta.
V Banskej Bystrici tak ako v celej vtedajšej strednej Európe kat nielen stínal odsúdencov, ale ich aj vešal, lámal na kolese, topil v Hrone, či pochovával za živa a následne prebodával kolom. Banská Bystrica si vydržiavala kata spolu s ostatnými banskými mestami spoločne, neskôr už mala vlastného mestského kata. Avšak aj tento kat sa zúčastňoval popráv v okolitých mestách, ako bolo Brezno, Zvolen, či Krupina, ktoré kata nemali. Tak v roku 1530 žiada mestská rada Brezna radu Banskej Bystrice o vyslanie kata na popravu zbojníka. Vtedy v Banskej Bystrici pôsobil kat Vavrinec. Z roku 1536 máme správu o návrate majstra kata z Banskej Štiavnice.
Symbolmi spravodlivosti v Banskej Bystrici boli aj pranier a klietka hanby. Takýmto spôsobom boli trestané menšie previnenia. Pranier a klietka hanby tzv. Narrenhäusl, stáli pôvodne pred hradnou bránou. Neskôr boli presunuté na námestie ku Grenitzerovmu domu. Po zriadení biskupstva so sídlom v Banskej Bystrici a príchode biskupa do mesta sa pranier a klietka hanby stali problémom. Biskup, ktorý sídlil cez Lazovnú ulicu v dome oproti Grenitzerovmu domu, dožadoval sa premiestnenia týchto dvoch zariadení. V roku 1779 mestská rada pod nátlakom dala príkaz na premiestnenie praniera a Narrenhäuslu z námestia. O ich ďalšom osude pramene mlčia.
V Stredoslovenskom múzeu sa nachádza 7 banskobystrických mečov, ktoré možno pokladať za popravné. Väčší počet mečov nie je nič výnimočné. V tej dobe pri poprave viacerých osôb používal majster kat naraz aj 2 – 3 meče. V našom prípade ide o obojručné meče z obdobia 16.-17. storočia, ktorých pôvod sa väčšinou hľadá v nemecky hovoriacich krajinách. Pre popravné meče je charakteristickým znakom, že sa na ich čepeli väčšinou nachádza ako katov znak obraz popravného kolesa, v jednom prípade je doplnený o obraz šibenice. Niektoré katovské meče majú tupý hrot, alebo v jednom prípade sa na konci hrotu nachádzajú tri malé okrúhle otvory. Do nich sa priviazali kožené šnúrky, na koncoch ktorých sa nachádzali malé oválne závažia. Tie umocňovali pri švihu údernosť meča.
Vladimír Sklenka
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice nájdete v časopise Bystrický Permon.