FOTO: Kuzminová má už svoju zlatú medailu. Neubránila sa ani slzám
Naša zlatá olympijská medailistka sa dočkala svojho cenného kovu. Dekorovala ju Danka Barteková.
Po piatich dňoch rovnaké obsadenie, no v zlatom prevedení. Členka Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Danka Barteková opäť na ZOH 2018 v Pjongčangu dekorovala slovenskú biatlonistku Anastasiu Kuzminovú, po striebre za stíhačku jej v nedeľu na Medal Plaza odovzdala zlatú medailu za preteky s hromadným štartom.
Prvýkrát slovenská hymna
Barteková musela vyvinúť úsilie, aby sa jej ušla práve táto slávnosť: „V rámci pracovných povinností som nestihla požiadať, čo chcem odovzdávať. Pri príchode som nemala vybavenú žiadnu ceremóniu. Ihneď ako Nasťa zvládla svoje preteky, napísala som na protokol, že chcem túto ceremóniu. Podarilo sa to dvakrát, v nedeľu s peknou príhodou, mal totiž odovzdávať Nigérijčan, ktorý sa veľmi rád vzdal v môj prospech a namiesto toho dostal dekorovanie za skoky v akrobatickom lyžovaní.“
Na ZOH 2018 tak premiérovo zaznela slovenská hymna a na najvyšší stožiar vystúpila slovenská vlajka. Kuzminová patrí do vyberanej spoločnosti viacnásobných medailistov z Pjongčangu. Okrem nej zatiaľ majú tri kovy na konte Laura Dahlmeierová (biatlon), Charlotte Kallová, Marit Björgenová a Simen Hegstad Krüger (všetci beh na lyžiach).
„Nie je veľa ľudí, ktorí prídu a dostanú tri medaily. Táto olympiáda je pre nás na Slovensku Nastina olympiáda. Myslím si, že je to niečo neskutočne aj pre ňu osobne ako športovkyňu. Je to veľmi zaslúžené, vygradovala formu, ktorú mala už predtým. Je pre mňa veľký idol a vzor,“ pokračovala Barteková, pre dekorujúcu i dekorovanú dámu boli momenty veľmi emotívne: „Mala som slzy na krajíčku, aj som si s Nasťou poplakala. Dúfam, že som začala dobrú tradíciu a budem našim pretekárom odovzdávať čoraz viac medailí. Mám z toho obrovskú radosť, myslím si, že keď vlajka stúpala hore, Slovensko ani nedýchalo, a ja som to prežívala ešte emotívnejšie na pódiu.“
Kuzminová: Emócie prúdia
Až ozdobená zlatom si bola Kuzminová stopercentne istá, že sa jej triumf v pretekoch s hromadným štartom iba nesníval: „Troška som si aj poplakala, je to dojímavé, neviem si pomôcť. Emócie prúdia, ešte to nemám vnútorne prežité. Každú takúto chvíľu vnímam a predovšetkým dnes. Keď som včera zvíťazila a ešte som nemala medailu, rozmýšľala som, či je to pravda.“
V Pjongčangu spievala hymnu prvýkrát, keďže pred deviatimi rokmi, 22. februára 2009, získala na tomto mieste na majstrovstvách sveta striebro. O niekoľko dní neskôr jej ju hrali po prvý raz v kariére, po dvoch víťazstvách na európskom šampionáte v Ufe. Teraz si ju zopakovala prvýkrát od ZOH 2014 v Soči: „Na podujatiach Svetového pohára sa nehrá hymna. Spievala som ju, v duchu som sa bála, či som nezabudla po štyroch rokoch slovíčka. V Ufe sme ju nacvičovali, chcela som sa ju rýchlo naučiť, ale keďže slovenčinu som vtedy mala na nízkej úrovni, boli to dva dni trápenia.“
Pred dvoma dňami si na Medal Plaza želala, aby sa jej úspech opakoval. Stalo sa a teraz si praje, aby sa opakovali slovenské úspechy: „Ja na ďalšie ZOH už asi ťažko pôjdem, ale chcem, aby sa Slovensku darilo, či už na týchto ZOH, alebo na ďalších.“
Pozrite si v priloženej fotogalérii zlatú Nasťu s medailou na krku!
