Andrea doma ubytovala 7 Ukrajincov so psom: Sú presne takí istí ako my, tvrdí
Slováci vedia byť štedrí a pomáhať. Dôkazom je aj príbeh pani Andrey, ktorá s priateľom neváhala podať pomocnú ruku zúfalej rodine z Charkova.
Andrea Halušková je učiteľkou na ZŠ Ďumbierska v Banskej Bystrici. Už sedem rokov býva v rodinnom dome na Hrochoti. Keďže s priateľom a synom sú na hornom poschodí a dole zostal prázdny byt, ktorý využívali iba pre hostí, po vypuknutí vojny neváhali. Dohodli sa, že by tam mohli niekoho ubytovať.
V rozhovore sa dočítate aj to:
- ako vyzeralo prvé stretnutie s rodinou z Charkova
- kde a ako trávia spoločné chvíle s novými „podnájomníkmi“
- akým spôsobom stierajú jazykovú bariéru
- ako na ubytovanie rodiny z Ukrajiny zareagovali susedia
Rodina z Charkova
„Najskôr sme rozmýšľali, že by tu mohli zostať piati ľudia. Na obecnom úrade sme nahlásili, že máme tú možnosť, nejakých ľudí u seba prichýliť. Hneď v ten deň som mala telefonát, že by prišlo sedem ľudí aj so psom,“ uviedla pre spravodajský portál Dnes24.sk Andrea Halušková.
„Rýchlo sme teda zháňali ďalšie postele, obliečky a vankúše. Pomohli nám aj priatelia,“ spomenula.
Rodina, ktorú u seba ubytovali ešte 12. marca, pochádza z Charkova, kde sa vedú ťažké boje. Odtiaľ sa cez Maďarsko dostali do Bratislavy. Keďže ich však bolo veľa a mali psa, museli hľadať ďalšie možnosti, až skončili v spomínanom byte na spodnom poschodí.
„Sú to babka (56) s dvoma dcérami (36 a 39) a každá z nich má dve deti, chlapca a tri dievčatá vo veku od 6 do 16 rokov. Spolu s nimi prišiel aj boxer Rich,“ vymenovala pani Andrea.
Stres na oboch stranách
Prvé stretnutie bolo silné. „Boli vo veľkom strese. Uvarili sme im obed, pripravili sme im koláče. My sme však boli v strese tiež, či sa im bude u nás páčiť,“ spomína.
Pani Andrea chodí do práce a jej syn do školy. Napriek tomu sa o dom neboja a svojim novým „podnájomníkom“ dôverujú. „Cez deň sme preč, ale po práci sa spolu zhovárame, chodíme na prechádzky so psami a cez víkendy si grilujeme. Hneď v prvý víkend nám navarili boršč, potom sme my im navarili guláš,“ vymenovala.
Dali im aj satelit, aby mohli sledovať ukrajinské kanály. „Pozerajú aj správy, lebo manželia všetkých troch žien zostali na Ukrajine, takže stálu chcú byť v kontakte,“ vysvetlila so slovami, že práve pred pár dňami ich boli ženy pozrieť na hranice.
„Menšie deti si to zatiaľ veľmi neuvedomujú, ale tá staršia to zvládala dosť zle psychicky,“ doplnila Andrea, ktorá si pri pohľade na fotky zo zbombardovaného Charkova poplakala spolu so ženami.
Viac o tom, akým spôsobom stierajú jazykovú bariéru a ako na ubytovanie rodiny z Ukrajiny zareagovali susedia, sa dočítate na nasledujúcej strane.
Ďalšie aktuálne správy
