Aký býval chýrny Radvanský jarmok? II.
Radvanský jarmok mal od vekov svoju zvláštnu atmosféru. Kupujúci i predávajúci slávnostne vyobliekaní sa jednali a chválili svoj tovar porozkladaný pod šiatrom aj na zemi vo dvoch radoch pozdĺž dlhej radvanskej ulice. Radvanský jarmok ako ho poznáme
Na vzácnu atmosféru jarmoku v medzivojnovom období si pred viacerými rokmi zaspomínala aj manželka vtedy ešte žijúceho posledného hrebenárskeho majstra z Radvane, pani Mária Dobrotová: „To bol najväčší sviatok. Vtedy sa nič nerobilo! Len varilo a pieklo. To nie len Radvanci boli, každému prišla z inakade rodina. Tešili sa, ale si aj nakúpili. Šiatrov bolo dakedy aj sto. K bežnému životu čo bolo potrebné, to všetko ste tam dostali. Čo ste žive chceli… ” Radvanský jarmok podľa spomienok pani Dobrotovej začínal pri radvanskej kasárni a Beniačovej modrotlači, kde bol prázdny plac.
Na začiatku jarmoku bol kolotoč s maľovanými koníkmi. Jeho majiteľom bol pán Donoval, ktorý býval za kasárňami, za kolotoč platili deti 50 halierov. Do cirkusu chodievali len deti lepšie situovaných majstrov, vstupné bolo drahšie, platilo sa jednu alebo dve koruny. Na jarmoku nechýbali hojdačky – „hunčky – týchto komédiou bolo najviac”. Od Beniačovského mosta po oboch stranách boli šiatre až po Dolnú Radvaň. Tam na pultoch, ktoré poskytovala obec, predávali z Čiech aj z Moravy šatstvo. Ďalej predávali radvanskí súkeníci, Markovičovcia Horenickovci. Tí predávali štofy, ktoré vyrobili sami, ale aj objednávali od iných firiem. V ďalšej časti jarmoku sa predávala obuv. V septembri sa najviac kupovala obuv na zimu – kapce. Obuv predávali Revallovci a Sékelovci z Bystrice. Brat pána Revalla bol klobučník, aj ten chodil na jarmok. „Spolu chodili, ale im bolo lepšie, mali kone. Naložili, predali, odišli. Neboli viazaní na nikoho.”
Do jarmoku prišli aj kupci s riadom hlavne od Lučenca. Predávali riad plechový aj smaltovaný a kotle. „Tam, ako Makovickovci bývali”, mali popod obloky tovar povykladaný len na zemi, nemali šiatre. Na zemi mali plachty, potom stružliny a na tom poukladaný riad a ceduľe, čo to stojí. Hrnce, rajnice, väčšie, menšie, celé súpravy, ale bolo možné kúpiť aj jednotlivo. Na zemi bol vyložený aj porcelán. Pod šiatrami predávali aj „také kačkabájke pre deti – gorálke, hodinky, prstene, píšťalky”. Na Dolnej Radvani, v časti nazývanej na Prednom Mýte, sa predávali výrobky od mäsa. Ženy z Radvane a Kráľovej hriali a predávali párky, nazývané viršle. „To mali plechovice, piecky naspodku, kde hriali dreveným uhlím vodu. Kto chcel,párky mu hneď zohriali, na tanierik dali, veď tam nikto tanierik neukradol. Každá žena mala stolík, dáždnik, ak jej muž spravil dáku záclonu, ak pršalo, alebo veľmi teplo bolo. Predávali väčšinou tie ženy, ktoré predtým slúžili u pánov a vedel,i ako obslúžiť, aj chlebíka nakrájať.”
Krížankami boli nazývané ženy zo Svätého Kríža. Tie doma chovali prasiatka a robili z nich jaterničky – hurky a podbradky. Večer šli vlakom domov aj s košmi a ráno už o štvrtej boli naspäť na jarmoku, len sa nabrali a išli späť. Tieto ženy pražili jaternice na plechoch, tiež na drevenom uhlí. Už doma si ich vopred uvarili, aby sa im nepokazili, a na jarmoku dopekali. „Tá vôňa! Voňalo to! A pekári boli. Rožky predávali. Keď si kúpil za korunu, ani nevládal zjesť. Párky boli za dve päťdesiat. Za tri koruny podbradok, to už bol kus, to ani nezjedol! Chlieb si ženičky kúpili od pekárov, väčšinou bol ražný. A pivo sa väčšinou pilo – ani limonáda nebola… Mne keď dali dve koruny do jarmoku, ja som bola gavalierka. Za 50 halierov som išla na kolotoč, za 50 halierov som si kúpila dyňu, celú štvrťku, a za tú druhú korunu som si ešte mohla kúpiť jeden veľký slaný rožok a aj cukrík. Ale kolotoč, to bolo hlavné..” Či už podnikaví obchodníci, alebo samotní účastníci – alebo aj všetci spoločne – každým rokom vybrali nejaký lacný predmet, ktorý sa stal „módnym“ na jarmoku a snažil sa ho kúpiť každý mladý účastník (píšťalky, šatky, varešky…). Tam niekde hľadáme vznik varešky ako symbolu Radvanského jarmoku.
Zuzana Drugová Foto: e-obce.sk
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon