Aký býval chýrny Radvanský jarmok? I.
Tento týždeň bude v Banskej Bystrici patriť najmä 353. ročníku Radvanskému jarmoku a 13. ročníku dní mesta. Táto udalosť patrí medzi najväčšie z celého roka a priťahuje do mesta nielen ľudí z blízkeho okolia, ale aj iných krajov či dokonca zahraničia
Dlhú dobu bola v Banskej Bystrici nosným hospodárskym odvetvím banská činnosť. V dobe úpadku banských miest – koncom 16. a v 17. storočí – bystrickí mešťania venovali čoraz väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Na pravidelných týždenných trhoch aj na výročných jarmokoch sa v Banskej Bystrici predávali popri poľnohospodárskych výrobkoch z vidieka aj práce podomovej výroby, mestského i ľudového remesla, výrobky manufaktúrne a neskôr i priemyselné. Od 18. storočia nadobúda i v tomto kraji čoraz väčší význam domácka výroba – napríklad Pavel Socháň sa zmieňuje o špeciálnych bystrických piatkových trhoch na čipky, kde čipkárky predávali svoje výrobky priekupníkom. Staré bystrické týždenné trhy prevzali na seba úlohu zásobovať tovarom široké okolie. Kupcami nebolo už len obyvateľstvo bystrického okolia, ale ľud z dedín, dediniek a osád, vymedzených približne mestami Brezno, Kremnica, Nová Baňa, Ľubietová, Banská Štiavnica, Pukanec, Krupina. Jarmoky mohlo mesto organizovať jedine vo schválených termínoch. V Banskej Bystrici sa konali jarmoky v termínoch 25.–27. januára, 7.–9. mája, 29.–30. Novembra a 1.–2. decembra. Boli to jarmoky, aké bývali v tom čase aj v iných okresných a župných mestách. Ale jarmok konaný v Radvani 8.–10. septembra na Sviatok Narodenia Panny Márie prevyšoval ostatné bystrické jarmoky a stal sa známym v podstatne širšom regióne, ako je len stredné Slovensko.
Obec Radvaň získala mestské práva v 17. storočí, v roku 1655 získala právo jarmočné. Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Množstvo ľudí zúčastňujúcich sa na púťach začali využívať radvanskí remeselníci na predaj svojich výrobkov. Postupne vznikol práve v Radvani jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí. Výrobky kúpené na Radvanskom jarmoku mali chýrečnú kvalitu. Každý remeselník po celý rok chystal najlepšie výrobky práve na tento jarmok. Malí čižmári z okolia Banskej Bystrice viezli na jarmok aj po 100 párov kvalitných čižiem. Popri šiatroch remeselníkov z miest i dedín stáli ženičky z Detvy so svojím bielučkým plátnom a handričkovými kobercami, čipkárky zo Starých Hôr, Španej Doliny, Hodruše. Každoročne tí istí trhovníci zaujali tie isté miesta, a to väčšinou spolu podľa druhu tovaru, aký predávali. Drevári z Tekova a z okolia Novej Bane predávali truhlice, hrable, súseky, praslice, detvianski tokári kolovraty, z Novohradu prišli sem predať lopaty, vidly, obruče, kade, korytá, metly. Sitári putovali na tento jesenný jarmok z Nitrianskej stolice a z Tekova. Nechýbali tu ani košiny a košíky pletené z prútia a z lieskových štiepkov z Novohradu, Gemera a Hontu. Slamené úle a otiepky rôzneho tvaru predávali Novohradčania.
Z ďalších prameňov je známe, že sa na Radvanskom jarmoku predávali aj v samostatných šiatroch modrotlačové šatky, nože a nožnice, lyžice, hrebene, visiace zámky. Neoddeliteľnou súčasťou Radvanského jarmoku bola ponuka potravín. Ženy z okolia Krupiny v širokých sukniach lákali okoloidúcich voňavou pečenou husacinou, jaternicami a bravčovinou. Tieto mäsité dobroty piekli na pekáčoch nad hrncami, v ktorých bolo žeravé drevené uhlie. Medzi potravinami vynikali syrárske výrobky – boli tu kopy bryndze, biele pareničky a korbáčiky, zlatisté údené syry a oštiepky… predávali ich ženičky z Horehronia i z okolia Detvy, prinášajúc ich priamo zo salašov. Boli tu však aj výrobky okolitých bryndziarskych a syrárskych podnikov zo Zvolena, Detvy, Radvane. Koše zeleniny – papriky, paradajok a uhoriek sa striedali s rôznymi druhmi ovocia.
Zuzana Drugová Foto: olexys.szm.com
Zajtra vám prinesieme pokračovanie článku.
Ďalšie zaujímavé články z histórie Banskej Bystrice si môžete prečítať v časopise Bystrický Permon