A je to tu: Skončili sa prázdniny, chrípka úraduje. Chorých je viac o desiatky percent!
Epidemiológovia očakávali, že po nástupe žiakov do škôl a ľudí do práce bude výskyt ochorení stúpať. Tak sa aj stalo, keď zaznamenali takmer 100-percentný medzitýždňový nárast akútnych respiračných ochorení (ARO) a 50-percentný nárast chrípkových a chrípke podobných ochorení (CHPO).
Tentoraz údaje o chorobnosti banskobystrickému Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) poskytlo 51 % lekárov pre deti a dorast a 50 % všeobecných lekárov pre dospelých v tomto regióne. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška má ale výskyt týchto ochorení klesajúci trend – výskyt ARO je nižší o 18 % a chrípkových ochorení je nižší o 63 %.
Kde najviac úraduje chrípka?
V 2. kalendárnom týždni tohto roka evidoval banskobystrický RÚVZ v 4 399 chorých na ARO, čo reprezentuje chorobnosť takmer 1 336 osôb na 100 000 obyvateľov. Chrípka a jej podobné ochorenia sa vyskytli v 272 prípadoch, čo je chorobnosť 83 osôb na 100 000 obyvateľov.
Najvyšší počet chorých na ARO je v okrese Rimavská Sobota, kde evidujú lekári hlásiaci tieto ochorenia 520 prípadov. Nasleduje okres Lučenec (501), Revúca (483), Žiar nad Hronom (448), a Banská Bystrica s počtom chorých 407. Na chrípku ochorelo najviac ľudí v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota a Banská Štiavnica.
Pomôcť môže aj obyčajné vetranie
„Keďže sa tieto infekcie šíria vzdušnou cestou, má veľký význam častá a účinná výmena vzduchu vetraním a to rovnako doma, ako v škole,“ informovala hovorkyňa RÚVZ v Banskej Bystrici Mária Tolnayová. Vetranie slúži k regulácii teploty a vlhkosti vzduchu v miestnosti, ale aj k znižovaniu koncentrácie nežiaducich mikroorganizmov a alergénov a tým k obmedzovaniu možností prenosu nákazy.
„Významný prínos v ochrane dýchacích ciest proti oxidantom a radikálom v znečistenom ovzduší má v týchto dňoch aj zvýšený príjem rýb, ako aj ovocia a zeleniny, ktoré sú významným zdrojom antioxidantov,“ pripomenula hovorkyňa. Antioxidanty – vitamín C a radikálny “upratovač” vitamín E, sú obsiahnuté v mimobunečnej a v bunečnej membráne epitelu dýchacích ciest.
Foto: ilustračné