17. november: Ako vnímali Nežnú revolúciu Bystričania a čo o nej vedia mladí z nášho mesta?
17. november sa blíži. V tento deň si pripomíname dve historické udalosti. Zaspomínajte si na ne spolu s nami a zistite, ako tento deň vnímajú s odstupom času obyvatelia nášho mesta a študenti.
V roku 1939 nacisti v reakcii na demonštrácie československých študentov proti okupácii Československa a proti zabitiu študenta medicíny Jana Opletala, ktorý patril k prvým obetiam fašizmu u nás, uzavreli české vysoké školy, popravili 9 študentov a viac ako 1 000 ich poslali do koncentračných táborov.
Ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939 Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne vyhlásil 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
V roku 1989 si v tento deň študenti v uliciach opäť pripomenuli smrť medika Jana Opletala, zatvorenie vysokých škôl a súčasne protestovali proti komunistickému režimu. Demonštrácia za slobodu a demokraciu v Prahe, ktorá bola potlačená policajnými zložkami, vyvolala solidaritu občanov Československa, ktorí sa postavili proti policajnému násiliu, politickému útlaku a neslobode. Všetky akcie, ktoré sa odohrávali na uliciach, prebiehali pokojnou cestou a vyústili do tzv. „Nežnej revolúcie“ a umožnili slobodné demokratické voľby. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2001 rozhodli, že 17. november bude naším štátnym sviatkom ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
My sme sa rozhodli urobiť malú anketu v uliciach nášho mesta a zistiť, ako jeho obyvatelia vnímali 17. november vtedy a teraz s odstupom času. Zároveň sme sa opýtali študentov z nášho mesta, či vedia aký sviatok je 17. novembra a čo sa vlastne dialo.
Ako ste vnímali 17. november vtedy a teraz, s odstupom času? Malo to podľa vás význam?
Jakub (29): „Na ten deň si priamo nespomínam, bol som ešte malý, ale viem, aká bola doba a som si istý, že dnes sa nám žije lepšie. Všetko to štrnganie kľúčmi, že sa ľudia spojili a išli do ulíc, taká jednota nám chýba aj dnes. Potom by politici pochopili, že niečo nie je v poriadku.“
Ľuboš (31): „Ako dátum odkedy zmeny nabrali rýchly spád. Zlom, ktorý nastal vtedy v spoločnosti, bol však omnoho rýchlejší, ako zlom v ľuďoch a niektorí žili érou socializmu ešte aj 10 – 15 rokov potom (možno niektorí aj doteraz).“
Ján (45): „17. november 1989, vnímam ako významnú udalosť našej spoločnosti. Demokracia, aj keď krehká, dostala šancu napraviť pokrivený komunistický režim, ako po stránke ekonomickej, právnej, ľudskoprávnej, jednoducho sloboda vo všetkých smeroch. Jasné, že mala význam, aj keď nie všetko zatiaľ ide podľa štandardov demokracie. Ale je tu vidieť pokrok.“
Pavol (53): „Teraz je to lepšie, aj keď mi tie časy budú chýbať, hlavne detstvo. Počítače, tablety, televízia, to všetko je fajn, ale detstvo bez nich bolo výborné. Okrem toho školy a ihriská boli pre žiakov vždy otvorené, za krúžky sme ani nemuseli platiť. Myslím, že sám som chodil hádam do všetkých krúžkov aké na našej škole boli. Deti sa mohli hrať von bez dozoru a na noc sme nemusli zamykať dom, pretože nikto nebol odkázaný na to, aby kradol. Mali sme pocit slobody, no sloboda to nebola. Žije sa mi lepšie, lebo nemusím nič robiť a dostávam peniaze. To za socializmu nebolo možné. Taktiež je skvelé, že teraz môžme cestovať do zahraničia a tiež máme prístup k informáciám po celom svete. Sloboda to ale nie je ani teraz, čo len potvrdzuje, že každé spoločenstvo založené na ideológií zlyháva.“
A vedia študenti, čo si 17. novembra pripomíname? Ako tento deň vnímajú?
Patrik (16): „Pripomíname si Deň boja za demokraciu a tento sviatok pre mňa nemá žiadny význam.“
Filip (16): „No čo, dvaja ľudia rozdelili bratské štáty. Keby sa nerozdelime, tak si myslím, že by na tom naše štáty neboli tak zle. Kradlo sa aj vtedy, ale nie milióny, ale 100 klincov… Platy medzi šéfmi a robotníkmi neboli až tak prehnane rozdielne.“
Ľubomír (19): „Nežná revolúcia. Malo to výhody – každý mal prácu a kto odmietal pracovať skončil v base alebo mu nasadili rôzne sankcie. Malo to ale na môj vkus veľmi veľa nevýhod. Kto sa chcel mať lepšie, skončil najčastejšie tiež v base, pretože ak sa aj mal lepšie, bol považovaný za podozrivého alebo disidenta.“
Magdaléna (20): „Deň študenstva, Nežnú revolúciu, pád komunizmu… A myslím si, že za komunizmu bolo veľa vecí lepších ako dnes. Ľudia mali robotu, museli pracovať a keď sa poobzeráme, väčšina budov, bytov a všetkom bolo vybudované za komunizmu, teraz sa nič nedeje… Mladé rodiny dostali byt za facku, nie ako teraz, kedy ho celý život musia splácať. To, že boli Tuzexy a ľudia čakali dve hodiny na manadarinky pred Vianocami, to je už druhá vec. A ďalšia, že nebola sloboda prejavu. Najlepší by bol nejaký kompromis medzi komunizmom a touto našou "demokraciou“."
Foto: ilustračné