Zisťovali sme medzi študentmi: Majú mladí Bystričania pri výbere škôl voľnú ruku?

Medzi študentmi sa zisťovali zaujímavé informácie. Aj mladých ľudí v Bystrici sa pýtali, či si školu vyberajú takpovediac na vlastnú päsť, alebo je tomu inak.

Ilustračný obrázok k článku Zisťovali sme medzi študentmi: Majú mladí Bystričania pri výbere škôl voľnú ruku?
Zdroj: Webnoviny.sk

Veľa sa hovorí o potrebe vzdelávania, a to nielen na strednej či vysokej škole, ale už aj v predškolskom veku, kedy rodičia uvažujú o výbere tej správnej škôlky. Čím je dieťa staršie, tým viac zodpovednosti na seba preberá a očakávajú to od neho aj jeho najbližší. Vie sa ale stredoškolák správne rozhodnúť, pre ktorú univerzitu sa upíše? Rodičia majú v tomto smere neľahkú úlohu, chcú pre svoje dieťa to najlepšie, a zároveň mu chcú ponechať priestor pre vlastné rozhodnutia a prípadné chyby s tým spojené. Výber strednej a vysokej školy je ale smerodajný pre budúce povolanie a vo väčšine prípadov určí, ako sa bude život študenta odvíjať ďalej. Kto si teda zoberie na zodpovednosť túto neľahkú úlohu? Je to dieťa – študent alebo rodič?

Ako to vnímajú študenti?

Prieskum robený medzi stredoškolákmi dotazníkovou formou ukázal zaujímavé výsledky. Drvivá väčšina opýtaných z radov gymnazistov či žiakov stredných odborných a priemyselných škôl odpovedala, že pri výbere strednej a následne aj vysokej školy majú voľnú ruku. Rodičia ich usmerňujú, ale rozhodnutie je na nich. „Nechávajú to na mňa. Je to moja budúcnosť a verím, že ma podporia, nech už sa rozhodnem akokoľvek,“ priznáva Matúš (18) zo SOŠ Tajovského v Banskej Bystrici, kde študuje v odbore Technik informačných a telekomunikačných technológií. Verí, že s týmto vzdelaním má perspektívu aj do budúcnosti, hoci uvažuje aj nad štúdiom na VŠ: „Mám vo viacerých veciach s rodičmi rozdielne názory, ale v otázke vzdelania je to iné. V tomto ma chcú podporiť.“

Gymnazistku Tatianu (19) vo výbere školy mama usmerňuje, ale konečné rozhodnutie je na nej. V štúdiu chce pokračovať aj na VŠ, láka ju svet IT technológií, čo jej schvaľujú aj rodičia: „Ich predstava je, že budem ďalej rozvíjať svoj potenciál a uplatním sa v IT dizajne, a to je aj môj sen. Dá sa teda povedať, že naše predstavy sa zhodujú. Pre mňa je najdôležitejšie mať v budúcnosti prácu, ktorá ma bude baviť, a do ktorej budem chodiť s radosťou,“ úprimne priznáva Táňa.

Budúcnosť blízka rodičom

Niektorí žiaci zasa pôjdu v šľapajach svojich rodičov. Pre takúto budúcnosť sa ale rozhodli sami. Je to aj prípad maturantky Marianny, ktorá chce po skončení gymnázia nastúpiť na lekársku fakultu, kde ju láka stomatológia. „Moja mama je zubárka, sama vidím, že toto povolanie má budúcnosť. Viem si predstaviť, že aj ja sa takto budem živiť celý môj život. Rodičia mi veľmi pomáhajú a podporujú ma. Teší ich, že som si zvolila tento smer, ale do ničoho ma nenútili. Výber VŠ nechali na mňa.“ Podobne je na tom aj maturantka Lucia, tú ale sny ťahajú na policajnú akadémiu. Ako sama hovorí, chce ísť študovať to, čo ju skutočne baví. „Rodičia si vždy trpezlivo vypočujú môj názor, ale snažia sa mi poradiť. Spoločne vieme nájsť kompromis, aj keď si väčšinou idem sama za svojím cieľom.“

Lenka (16) z banskobystrickej SOŠ priznáva, že o jej budúcnosť sa rodičia veľmi nezaujímajú: „Pre nich je najdôležitejšie to, aby som zmaturovala a mala dobré známky, ale to, čo budem robiť po škole ich nezaujíma.“ Hoci na to ešte nemá vek, uvažuje nad pokračovaním na VŠ. Výber školy berie pragmaticky, a preto sa rozhoduje podľa uplatnenia v budúcnosti. „Možno niečo v oblasti IT alebo medicína. Doktorov je stále treba, napríklad taký zubár – málokto si predstavuje, že sa bude celý život pozerať ľuďom do úst, ale zarába viac ako slušne. Navyše je teraz aj problém nájsť si stomatológa, ktorý nie je plne obsadený, takže ďalší dvaja alebo traja by sa v jednom meste určite pohodlne uživili.“

Rodičia a ich názory

Na problematiku výberu strednej alebo vysokej školy sme sa pýtali aj samotných rodičov. Svojim deťom dali za pravdu, aj keď až takú voľnosť pri rozhodovaní o tej správnej škole im nedali. „Spoločnými silami sme uvažovali tak, aby sa dané schopnosti dieťaťa počas štúdia na ZŠ a gymnáziu mohli ďalej zdokonaľovať a rozvíjať. Najťažšie je vždy odhadnúť, či daný výber vo veku 18 rokov bude pre dieťa zaujímavý aj po 5-ročnom štúdiu a či vyštudovaný odbor bude možné uplatniť v praxi,“ vysvetľuje Andrea, mama Andrey (24). Prečo sa rozhodli pre spoločný výber školy vysvetlila takto: „Deti majú počas štúdia na gymnáziu málo organizovaných aktivít, ktoré by ich oboznamovali o možnostiach štúdia, a už vôbec nie o potrebách konkrétnych schopností pri konkrétnych povolaniach. Preto je potrebná podpora zo strany rodičov.“ Napokon sa rozhodli pre odbor Aplikovaná etika na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, aj keď prihlášky posielali na rozličné VŠ s podobnými odbormi ako andragogika alebo sociálna práca.

Mama vysokoškoláčky (21), Kvetoslava, nechala zasa celé rozhodnutie na dcére. Nikdy jej ako rodičia do takýchto rozhodnutí nezasahovali a nechceli urobiť výnimku ani v tomto prípade. „Dcéra sa dlho hľadala, nemala totiž špeciálne záujmy, podľa ktorých by sa rozhodla. Bola to skôr z núdze cnosť – mala pocit, že ekonomické odbory majú perspektívu a po skončení štúdia si nájde bez problémov prácu,“ vysvetlila Kvetka, ktorej dcéra v súčasnosti aj ekonomiku študuje. Čo ale mrzí obe mamy je nedostatočné prepojenie teórie s praxou. Kvetoslava to pomenovala jednoznačne: „Práve teória ide na úkor praxe. Dcére chýbajú napríklad širšie medzinárodné kontakty a projekty so zahraničnými školami. Samozrejme, sú aj také ponuky, ale zväčša sa dostanú k tým študentom, ktorí majú niekoho za sebou,“ smutne konštatovala.

Kritickejšie sa k nedostatkom slovenských vysokých škôl vyjadrila Andrea: „Ak si porovnáme vysoké školy v zahraničí, kde viac ako 80 % študentov už počas štúdia pracuje, a to či už v odbore, alebo aj nie, je to na Slovensku na veľmi nízkej úrovni. Počas štúdia na VŠ pracujú len tí šikovnejší a ambicióznejší študenti, ich motivácia je skôr finančný zisk ako získanie praxe. Školy navyše nevytvárajú takmer žiadny priestor pre svojich študentov na zapojenie sa do praxe počas štúdia. Napríklad ročníkové práce sa väčšinou tvoria ako modelové situácie, vymyslené alebo len teoretické. Priame zapojenie do praxe počas štúdia takmer neexistuje, ani žiadne povinné pôsobenie študentov v podnikoch, firmách či organizáciách.“

Pomoc v pravom čase

Dá sa povedať, že pomoc prichádza v pravom čase a je odpoveďou na otázky viacerých rodičov. A to vďaka projektu Ministerstva školstva SR s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Ten už úspešne funguje od júna minulého roka na väčšine slovenských univerzít. Jeho cieľom je hlavne pomôcť vysokoškolákom v získaní praxe už počas štúdia, aby ako absolventi nemali problém pri hľadaní toho správneho zamestnania. Medzi najvýznamnejšie spoločnosti, ktoré sa v rámci projektu podarilo získať, patria napríklad INA Kysuce, U.S. Steel Košice, Kia Motors Slovakia, Volkswagen Slovakia Kinex Bearings, Ceit, ale ponuky pre študentov dali aj firmy Martinrea Slovakia Fluid Systems, Vacuumschmelze, WBI, Embraco Slovakia, Progres CAD Engineering, Ecorec Slovensko, Miba Steeltec alebo Qintec. Všetky tieto firmy ponúkajú študentom možnosť dlhodobej stáže. Zároveň je aj prax v daných podnikoch možnosťou zapojiť sa priamo do ich chodu a získať tak cenné vedomosti, ktoré budú smerovať do vypracovania bakalárskej či diplomovej práce.

Aktuálne ponúka projekt takmer 160 miest pre dlhodobé stáže v podnikovej praxi. „Cieľom národného projektu je podporiť prepojenie vysokoškolského vzdelávania reálnym potrebám podnikovej praxe. Jednou z mnohých aktivít projektu je aj zmapovať príklady dobrej spolupráce VŠ a podnikov, a tak napomáhať rozširovaniu siete spolupráce,“ povedala hlavná odborná garantka projektu Helga Jančovičová. Pre tých, ktorí majú záujem zapojiť sa do projektu, sú dvere stále otvorené. Prihlásiť sa môžu na stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Text: Monika Majerová

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame