Žil pltníctvom a má iba 7 nezamestnaných. Zaujímavosti, ktoré ste o Hronseku nevedeli

Zdroj: TASR

Hronsek, jedna z najstarších obcí na Pohroní, má zhruba 700 obyvateľov a z nich je len sedem nezamestnaných. Ako tvrdí starosta Miroslav Ostrihoň, keď je vysoká zamestnanosť, ľudia neprežívajú, ale žijú. Zveľaďujú si svoje domy, záhrady a okolie, čo je pre celkový obraz obce veľmi dôležité. Najmä, ak tam často zastavujú autobusy plné zahraničných turistov, zvedavých na evanjelický drevený artikulárny kostol z roku 1726, zapísaný do zoznamu UNESCO. Chodia Holanďania, Belgičania, Nemci, Rakúšania, Maďari a čoraz viac aj z exotických krajín ako Taiwan či Kórea.

„Na Slovensku je len veľmi málo lokalít, akou je naša. Sme medzi veľkými mestskými aglomeráciami, krajským mestom Banská Bystrica a Zvolenom. Priemysel tu má historicky svoje miesto, a to už od roku 1935, kedy sa začala strojárska výroba. Dovolím si tvrdiť, že priemyselný park Vlkanová a Hronsek je jediná životaschopná priemyselná zóna v Banskobystrickom okrese. Momentálne je tam 28 firiem. V blízkosti máme letisko Sliač, rýchlostnú cestu R1, dostupné autobusové a vlakové spojenie, v okolí školy. Nie je veľa takých obcí na Slovensku,“ konštatoval Ostrihoň.

Ešte pred obdobím strojárskeho charakteru tejto lokality, Hronsek, zo starého nemecko-maďarského pomenovania voľne preloženého ako „vklinená dedina“, žil pltníctvom.

„Boli sme zastávkou pre pltníkov pri plavení dreva z Horehronia hlavne pre banské oblasti. V historických záznamoch sa spomína pltníctvo ešte v roku 1916. Kronikári zaznamenali, že v tomto roku bola taká veľká voda, že odtrhlo všetky plte, ktoré kotvili na Hrone. Hronsek zažil päť veľkých povodní. Najväčšia, tisícročná voda, ho zaliala v roku 1974, keď aj Banskú Bystricu,“ priblížil starosta, ktorý je pôvodným povolaním lesník a tieto témy sú mu blízke. Blízko Hronseka prechádzala i známa starobylá cesta Via Magna, spájajúca banské mestá s pobrežím Baltu.

Pozrite si v priloženej fotogalérii zábery Hronseku!