Veľká česť! Bystrického rodáka a historičku architektúry z nášho mesta ocenila prezidentka
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila vo štvrtok pri príležitosti 27. výročia vzniku SR 20 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho troch in memoriam.
Medzi ocenenými sú viaceré osobnosti, ktoré sa podieľali na boji proti totalite. Štátne vyznamenania udelila prezidentka ôsmim ženám a 12 mužom v historickej budove Národnej rady SR na Župnom námestí v Bratislave.
Prezidentka vo svojom prejave zdôraznila, že si váži všetkých, ktorí v čase totality vzdorovali spoločenskému zlu aj za cenu straty osobnej slobody a perzekúcie svojich blízkych. Vyznamenaním ocenila aj tých, ktorí pred 30 rokmi „vzali na seba osobné riziko a spoluformovali hnutie, ktoré zmenilo pomery v krajine“.
Podľa Čaputovej sa drvivá väčšina občanov a obyvateľov republiky svojou „každodennou statočnou prácou usiluje o to, aby Slovensko ako štát prosperovalo“. Na slávnostnom ceremoniáli preto poďakovala všetkým, ktorí svojou obetavosťou prispievajú k tomuto cieľu.
Na ceremoniáli sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan, poslanci Národnej rady SR, viacerí ministri a ďalší predstavitelia verejného života.
Pocta pre bystrického rodáka
Pribinov kríž I. triedy si odniesol aj bystrický rodák, kameraman Rudolf Urc.
Igor Luther sa narodil 5. augusta 1942 v Banskej Bystrici. Slovenský filmový kameraman patrí medzi tvorcov tzv. novej vlny československej kinematografie 60. rokov 20. storočia. Je starší brat režiséra Miloslava Luthera. Po maturite pôsobil rok v Československej televízii Bratislava ako strihač a potom študoval Filmovú a televíznu fakultu (FAMU) v Prahe, ktorú ukončil v roku 1966. Na škole sa zoznámil, okrem iného, so scenáristom Luborom Dohnalom a režisérom Jurajom Jakubiskom, s ktorými začal nakrúcať.
Jeho celovečerným debutom bol v roku 1967 film Juraja Jakubiska Kristove roky. Potom sa podieľal na dvoch slovensko-francúzskych koprodukčných filmoch s Alainom Robbe-Grilletom. Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigroval do Paríža. Neskôr sa presídlil do Hamburgu a potom do Mníchova. Spolupracoval s radom významných režisérov, ako Helmut Förnbacher, Michael Verhoeven, Ulrich Schamoni, Andrzej Wajda, Volker Schlöndorff, Michael Haneke, Bernhard Wicki.
Ocenená bystrická historička architektúry
Pribinov kríž II. triedy si odniesla bystrická historička architektúry Klára Kubičková.
Klára Kubičková sa narodila 15. augusta 1936 v Leviciach. V rokoch 1953 – 1959 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala v od roku 1960 do roku 1965 v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici. V banskobystrickom ústave pôsobila aj v rokoch 1974 – 1977.
Na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici pôsobila v rokoch 1965 – 1971. Od roku 1971 do roku 1974 pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V Štátnom projektovom a typizačnom ústave (ŠPTÚ) pracovala ako samostatná vedecká pracovníčka v rokoch 1983 – 1987.
V roku 1987 nastúpila na post kurátorky architektonickej zbierky v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave, kde v roku 1990 založila a do roku 1993 aj viedla Galériu architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG. Predsedníčkou Rady galérií Slovenska bola v roku 1990. V rokoch 1992 – 1999 bola tiež predsedníčkou pracovnej skupiny DOCOMOMO Slovakia.
Venuje sa dejinám architektúry Bystrice
Od roku 1997 žije v Banskej Bystrici, kde sa venuje dejinám architektúry tohto mesta. V roku 2012 spoluzakladala Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca v Banskej Bystrici.
Členka Spolku architektov Slovenska, Slovenskej výtvarnej únie či Združenia historikov moderného umenia je autorkou nielen mnohých odborných monografií, štúdií a článkov, ale pripravila aj mnohé rozhlasové a televízne relácie.
Ovenčená oceneniami
Dlhoročnú odbornú prácu Kláry Kubičkovej ocenili mnohými cenami. Cenu Mariána Várossa, ktorá je výročnou cenou Asociácia teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia za teoretickú a umeleckohistorickú činnosť v oblasti architektúry, získala v roku 1991. V roku 2005 dostala Cenu profesora Martina Kusého a v roku 2010 Kvet umenia a kultúry – Cenu Banskobystrického samosprávneho kraja.
Je tiež držiteľkou Ceny primátora Banskej Bystrice za rok 2011. Za celoživotnú činnosť v oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva jej v roku 2014 udelili Cenu Andreja Kmeťa.
Cenu Emila Belluša 2019, ktorú Spolok architektov Slovenska (SAS) udeľuje každoročne od roku 1990 za celoživotné dielo v oblasti architektúry, získala historička architektúry Klára Kubičková v roku 2019.
