Spomienkovým stretnutím si pripomenú deportácie židov

„Dňa 15. mája uplynie 70 rokov od prijatia ústavného zákona o vysťahovaní židov. Presne 15. mája 1942, takmer dva mesiace po začiatku deportácií židov, prijal Snem Slovenskej republiky ústavný zákon č. 68/1942, ktorým zbavil všetkých deportovaných židov štátneho občianstva a majetku. Zákon mal tiež vytvoriť právny podklad pre deportácie,“ uviedla riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová.

Deportácie židov boli vyvrcholením viac ako tri roky trvajúcej protižidovskej politiky ľudáckeho totalitného režimu na Slovensku. Slovenskí židia boli od roku 1939 systematicky zbavovaní všetkých práv, ako aj majetku. V dôsledku tejto politiky sa už v roku 1941 až dve tretiny slovenských židov nachádzali v zlej sociálnej situácii a boli odkázaní na pomoc štátu. Ako ďalej uviedla Vrzgulová, ľudácky režim sa preto snažil zbaviť židov, a tým aj sociálneho problému, ktorý sám vytvoril. K definitívnemu rozhodnutiu o deportáciách židov zo Slovenska na územie okupované Nemeckom prišlo na začiatku roku 1942.

„Hlavnú úlohu pri príprave deportácií zohrávalo ministerstvo vnútra a jeho 14. oddelenie, ďalej ministerstvo dopravy a verejných prác, ministerstvo národnej obrany, žandárstvo a Hlinkova garda,“ ozrejmila. Prvý transport 1000 židovských žien vypravili z Popradu 25. marca 1942. V polovici apríla 1942 začali Slovensko opúšťať transporty, v ktorých už deportovali celé rodiny. Nemecko súhlasilo s deportáciou všetkých slovenských židov pod podmienkou, že slovenská vláda zaplatí za každého deportovaného žida poplatok vo výške 500 ríšskych mariek, čo sa aj stalo.

Väčšina z celkového počtu 57 transportov smerovala v roku 1942 do Lublinskej oblasti. Celkove 19 transportov smerovalo do tábora v Osvienčime. Posledný transport odišiel 20. októbra 1942. Zo Slovenska bolo v roku 1942 deportovaných celkovo takmer 58.000 židov. Túto vlnu deportácií prežilo iba niekoľko sto ľudí.

bystrica24.sk/TASR