Rekonštrukcia pomôže obnoviť tradíciu
Skoky na lyžiach majú v Bystrici mnohoročnú tradíciu, ktorá však dlhodobo upadala kvôli katastrofálnemu technickému zázemiu. Napriek tomu je naše mesto stále jednou z bášt tohto zaujímavého, aj keď v slovenských podmienkach nedoceneného športu. Vďaka
Banská Bystrica sa môže právom považovať za centrum slovenských skokov na lyžiach. V jej okolí je až päť skokanských mostíkov! Tie sú však v neutešenom stave, niektoré dokonca nie sú ani dokončené (mostíky na Králikoch). Do tohto športu a udržiavania skokanských mostíkov sa dlhodobo vôbec neinvestovalo a preto areály chátrali. V prevádzke boli len veľké mostíky, na ktorých nemohli skákať najmladší skokani a preto sa aj nábor nových členov takmer úplne zastavil. Aj tí, ktorí mali záujem o tento šport totiž nemali kde skákať. Odrazilo sa to na členskej základni, ktorá sa zmenšila len na približne 10 aktívnych skokanov v rámci celého Slovenska!
Tomuto športu však v Bystrici svitá na lepšie časy. Už minulý rok sa podarilo získať 20 tisíc dolárov od Medzinárodnej lyžiarskej federácie, ktorá prispela na rekonštrukciu najmenšieho mostíka K-18. Ten bol dokončený minulú jeseň.// „Je to veľmi dôležité pre družstvo žiakov, ktoré teraz skáče na K-18 a behom dvoch-troch mesiacov by už malo skákať na väčšom mostíku, aby sa mohla dodržať postupnosť, teda celá metodika skokanského tréningu,“// vysvetľuje dôležitosť malého mostíka pri výchove talentov Ján Tánczos zo Slovenskej lyžiarskej asociácie. „Žiaci potrebujú malý mostík, pretože sa nedá skákať hneď na veľkom mostíku. Ten vývoj je postupný, čiže začína sa na malých mostíkoch a postupne sa prechádza na väčšie a väčšie. Keby boli tie mostíky hotové už pred piatimi rokmi, deti mohli skákať už vtedy,“ dopĺňa jeho slová tréner mládeže Jozef Hýsek.
Katastrofálnu situáciu v tomto športe dokumentuje aj fakt, že dlhú dobu v Banskej Bystrici žiadne žiacke družstvo nebolo, pretože žiadny z mostíkov nebol funkčný. „My začíname s náborom úplne od piky a táto generácia detí, ktorú máme, vlastne začína úplne od začiatku. Zažívame generačný prepad približne sedem rokov, pretože tí chalani, ktorí ešte trénovali na malých mostíkoch, majú teraz už 17 rokov,“ vysvetľuje zlú situáciu Tánczos.
Tieto aktivity vykonávajú nadšenci dobrovoľne za pomoci sponzorských dotácií. V súčasnosti dôjde k najväčšej finančnej záťaži v podobe výmeny hmoty dojazdu, ktorá vyjde na 12 tisíc eur. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak práve rekonštruovaný mostík K-32 by mal byť do jesene v poriadku. Spolu s ním by tak bol po rokoch k dispozícii celý komplex.
gr Foto: tetongravity.com
