Od zelenej k bielej: Ako chutia tradície a prečo jeme chren?

Iný kraj, iný mrav. Napriek regionálnym odlišnostiam má obsah veľkonočných košíkov, ktoré sa v nedeľu posvätia, svoj význam. Viete, ako súvisí chren s Ježišom Kristom?

Eliška Šándorová
Ilustračný obrázok k článku Od zelenej k bielej: Ako chutia tradície a prečo jeme chren?
Zdroj: TASR

Veľkonočné trojdnie uzatvára Biela sobota, farba symbolizuje balzamovanie Ježiša Krista vonnými masťami a večerné slávenie jeho vzkriesenia. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia.

Deň kyslej kapusty

Sobotné ráno a dopoludnie sa využívalo na drobné práce, po západe slnka sa začínali liturgické obrady. Hlavnou zložkou jedál bola v tých časoch kyslá kapusta, ktorá mala v tento deň špecifický význam.

"Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty. Od obeda do večera varili šunku a masť, ktorá sa vyvarila, uschovali v uzavretej nádobe. Liečili ňou kožné choroby dobytka — vošky, lišaje, opuchliny, odreniny či hrče na chrbte,“ vysvetľuje zvyky našich predkov etnologička Katarína Nádaská.

Sobotné prípravy

V domácnostiach sa začali šíriť lahodné vône. Gazdinky piekli koláče, varilo sa údené mäso a šunka, nechýbali vajíčka. Chystalo sa aj jedlo do košíka, ktoré sa nieslo ráno na Veľkonočnú nedeľu na posvätenie do kostola.

Košíček zvyčajne obsahoval, maslo, syr, chlieb, koláč, údené mäso alebo šunku, vajíčka, chren, soľ, fľašu vína či pálenky.

Chrenová symbolika

Po liturgickej slávnosti sa skončil 40 dňový pôst. "Večera bola bohatá, podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Na stole nechýbali ani klobásky, pečené sliepky, husi, pečené mäso,“ približuje chute minulosti Nádaská.

Bývalo zvykom, že rodina si pri stole rozdelila jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol skonzumovať aspoň malý kúsok. Tak mala byť súdržná a jednotná.

Obrady a pálenie Judáša

Súčasťou obradov bolo v niektorých lokalitách „pálenie Judáša“. Pred kostolom sa zvyčajne na ohraničenom priestore – v železnom vedre, alebo na železnej lopate – zhromaždili zvyšky svätenín, ako boli vlaňajšie halúzky posvätenej vŕby. Namiesto nich už mali nové a tieto sa spálili. Popol z nich sa využil na Popolcovú stredu, keď sa ním označili čelá veriacich.

Či už vyznávate Veľkú noc z náboženských alebo iných dôvodov, tieto sviatky majú bez rozdielu jeden silný moment. Stretávame sa s rodinou a našimi blízkymi, ktorým v tejto uponáhľanej dobe, žiaľ, často hovoríme "nemám čas“.

Čítajtie tiež:

Od zelenej k bielej: Trojdnie symbolizovali mravce i falošný bozk pre Krista

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame