Nedocenený unikát Banskej Bystrice
K Bystrici a jej okoliu sa viažu kuriozity, prvenstvá a vynálezy, ktoré ho v očiach odborníkov posúvajú do „najlepších kruhov“ svetových dejín. Mesto sa v minulosti preslávilo svojimi výsledkami z oblasti baníctva a metalurgie, v čom po dlhé storočia
V roku 1826 inžinier Friedrich Schnirch z Moravy naprojektoval novú strechu na dom pána Maxa von Ondrejkoviča z Hornej Mičinej, stojaci v blízkosti hodinovej veže oproti areálu mestského hradu v Banskej Bystrici. Na starší, pôvodne stredoveký, neskôr viackrát prestavaný meštiansky dom naprojektoval strechu, ktorá mala odolať častému, no nevítanému hosťovi – ohňu.
Konštrukčný princíp pre svoj návrh nehorľavej strechy Schnirch zvolil podľa vtedy novátorského trendu zavesených reťazových mostov. Na realizáciu takýchto striech získal v roku 1826 patent. V literatúre o dejinách stavebných konštrukcií a techniky sa spomína realizácia 5 – 6 striech tohto typu. Reálne sa dodnes zachovala jediná – práve táto v Banskej Bystrici.
Čo tejto streche dáva punc unikátu?
- Po prvý raz na svete v známej histórii stavebníctva sa na konštrukciu zastrešenia použil statický princíp voľne zavesenej reťazovky.
- Po prvý raz v známej histórii stavebníctva sa na prenos zvislých síl od zaťaženia strechy použilo železo v jeho optimálnej charakteristike – namáhaní ťahom.
- Tieto prvenstvá majú celosvetový predstih najmenej 70 rokov pred ďalším použitím rovnakého princípu (1896 – inž. V.G. Šuchov: výstavné pavilóny na všeruskej Nižegorodskej výstave, ďalšie až v 20. storočí).
- Konštrukcia krovu je „skladačková“ a úplne reverzibilná, no s domom, na ktorom je postavená, vytvára kompaktnú, priestorovo stuženú konštrukčnú väzbu.
- Strecha prekrýva konštrukčne čistý priestor veľkého rozponu bez vnútorných podpôr, architektonicky mimoriadne atraktívny.
- Za predpokladu, že krov bol pokrytý liatinovou krytinou nájdenou v susedstve domu (2004) – strecha je dokladom celosvetovo priekopníckeho riešenia nehorľavého pokrytia stavieb.
- Je jediná, ktorá sa zachovala z 5 – 6 literárne spomínaných striech postavených a vyprojektovaných podľa udeleného patentu.
Kotviaca sústava krovu je vedená po exteriérových lícach oboch obvodových múrov – skrytá pod omietkou. Jej priebeh po dvorovej fasáde bol čitateľný, kým bolo priečelie neudržiavané. Úpravou dvorových priestorov v polovici 90. rokov sa omietky vo dvore opravili, nevyužila sa však šanca – bez mimoriadnych nákladov predstaviť túto technickú raritu širokej verejnosti. Aj keď naša svetová „jednotka“ stojí v prestížnej pamiatkovo chránenej zóne Banskej Bystrice, strecha je nevyužívaná, verejnosti neprístupná, neoznačená, nepropagovaná. Jednoducho – zabudnutá, nedocenená. Dokedy?
Eva Kráľová
Ďalšie zaujímavé články z histórie nášho krásneho mesta nájdete v časopise Bystrický Permon