Bystrický tréner Zdenko Babík: Florbal pre mňa znamená poslanie, za loptičkou behá aj trojročná dcérka

Pred rokom dostal bystrické florbalistky do extraligy, v aktuálnej sezóne zase tri kategórie na Majstrovstvá Slovenskej republiky. Tréner banskobystrických florbalistiek Zdenko Babík nám porozprával nielen o svojich úspechoch, ale aj problémoch, s ktorými sa v našom meste stretáva.

Jakub Forgács
Ilustračný obrázok k článku Bystrický tréner Zdenko Babík: Florbal pre mňa znamená poslanie, za loptičkou behá aj trojročná dcérka
Zdroj: Dnes24.sk

Banskobystričan Zdenko Babík mal k športom vždy blízko a aj k tým kolektívnym. Keď sa v roku 2010 začal venovať tréningu florbalu na ZŠ Moskovská ako začínajúci učiteľ telesnej výchovy, nevedel o ňom prakticky nič. Práve na tejto banskobystrickej základke začal dievčatá pripravovať na obvodné kolo ZŠ vo florbale dievčat.

Spomínate si, ako sa vám darilo v začiatkoch?

Podarilo sa nám postúpiť až na školské Majstrovstvá Slovenskej republiky v Nemšovej, kde sme skončili na predposlednom 7. mieste. To bol prvý impulz, založiť klub, no nemal som ani tušenie, kam to až dotiahneme. ZŠ Moskovská v Banskej Bystrici má doposiaľ už na svojom konte osem titulov z obvodných kôl, štyri tituly z krajských školských kôl a už aj dve 3. miesta zo školských Majstrovstiev Slovenskej republiky. Už v roku 2011 sme sa prihlásili do 1. ligy žien. Dievčatá som zháňal kade – tade, aby sme aspoň mohli ako – tak hrať. Skončili sme na predposlednom 7. mieste. V nasledujúcej sezóne 2012/2013 sme skončili zase na 7. mieste, a to len s jedným víťazstvom a jednou remízou.

Kedy prišiel taký prvý väčší florbalový úspech?

Následne som začal pracovať ako tréner florbalu a atletickej chôdze na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. S tým som už dokázal skončiť na stredoškolských Majstrovstvách Slovenskej republiky na 4. mieste a teraz v apríli si chceme doviesť medailu. V sezóne 2013/2014 sme svoje postavenie v tabuľke vylepšili a skončili sme na 5. mieste a to sme dokonca už mali šancu bojovať aj o 3. miesto. Môj najväčší florbalový úspech prišiel po piatich rokoch trénovania, keď sme minulú sezónu vyhrali celoštátnu 1. ligu žien.

Keď ste pred rokom postúpili do extraligy, mali ste s hráčkami absolvovať oslavu v známom klube Ministry of Fun. Ako si na ňu spomínate?

Spomínam si na ňu veľmi dobre, predtým sme si dali spoločnú večeru na Zvolenskej ceste v miestnom steak-house a nasledovala zábava v spomínanom klube. Bolo to príjemné ,veď všetky hráčky tam boli vo svojich dresoch a samozrejme, aj s víťazným pohárom. Všetci naokolo nám gratulovali, niektorí sa pýtali, čo sme vyhrali. Aj z tohto hľadiska vidno, že široká verejnosť o nás vie. Odniesol som si odtiaľ aj darček, pri bujarej oslave som nezaopatrením dostal ranu víťazným pohárom do nosa, z čoho vznikla tržná rana.

Vrátili ste sa tam ešte odvtedy alebo nebola príležitosť?

Ja už nie, ale baby sa tam niekedy zastavia. Osobne s tým nesúhlasím, ale pokiaľ to je v rámci odreagovania, zábavy, nezasiahne to do ich životosprávy a nie je to často, beriem to v pohode. Samozrejme, že na oslavu nebola ani príležitosť, veď sme v extralige nevyhrali ani jeden zápas a aktuálne bojujeme o jej udržanie v baráži.

Ako sa vám darilo v poslednej sezóne?

V extralige sa nám vôbec nedarilo, no hlavný cieľ bolo, udržanie extraligy v Banskej Bystrici. V mladších kategóriách to už bolo lepšie, keď v regionálnej lige Stred sme v kategóriách mladšie a staršie žiačky získali 3.miesto, v juniorkách 2.miesto a v dorastenkách dokonca bojujeme o 1. miesto. V katogorii staršia prípravka chlapcov, kde hrajú aj dievčatá sme boli z dôvodu veľkého počtu detí, donútení prihlásiť dve družstvá. Prvé aktuálne bojuje o celkové 3. miesto a druhé o celkové 6. miesto. V troch kategóriách mladšie žiačky, dorastenky a juniorky sa nám podarilo už postúpiť na Majstrovská SR, čo sa nám v histórii klubu podarilo prvý krát.

Ušlo sa vašim hráčkam aj nejakých individuálnych ocenení?

Individuálne ocenenie hráčky nezískali, ale odmenou je určite to, že sa do užších reprezentačných celkov dostalo viac našich hráčok. V kategórií žiačok Simona Ridzoňová, v dorastenkách Dominika Selecká a v kategórií junioriek Alenka Martinková.

Čím vám trénovanie mladých florbalistov prirástlo k srdcu?

Mal som vždy blízko ku kolektívnym športom aj napriek tomu, že sám som sa dlhé roky venoval individuálnemu a to atletickej chôdzi. Čím? Ťažká otázka… tým, že ma to naplňuje, tým, že ich viem viesť cestou športu, venovať sa niečomu, čo prospeje ich telu a duchu, čo je v tejto dobe náročné.

Zahráte si občas na tréningoch aj so svojimi zverencami a ak áno, vedia vás poriadne popreháňať?

Výborná otázka, hrám s nimi pravidelne. U báb, ktoré hrajú extraligu, to bolo pred pár rokmi jednoduché a preháňal som ich ja, no dnes už to jednoduché nie je. Niekedy si musím stiahnuť na dno svojich síl, ale aspoň im ukážem, že nepatrím do starého železa a majú sa odo mňa ešte čo učiť, hlavne čo sa týka taktických, herných a orientačných schopností. V mladších kategóriách to je jednoduchšie, no snažím sa prispôsobiť ich hre, naučiť ich čo najviac, z princípu na ich tréningoch góly nedávam a snažím sa tvoriť jadro hry.

Spomínate si na nejaký najsvetlejší moment, odkedy sa mu venujete?

Svetlých momentov bolo veľa, získanie dvoch 3. miest na školských M-SR so žiačkami ZŠ Moskovská, či v súťažiach Slovenského zväzu florbalu, kde sme už získali taktiež dve 3. miesta. Aktuálne sme ako družstvo žien vyhrali internetové hlasovanie na stránke mesta Banská Bystrice v kategórii kolektív. Samozrejme mi utkvelo aj minuloročné víťazstvo v 1. lige žien a postup do extraligy. Najviac je podstatný iný moment, a to ten, že sa sám, aj s pomocou pár ľudí, dokážeme aj napriek nie ideálnym podmienkam, venovať toľkým deťom a viesť ich k niečomu, čo má zmysel a v ich budúcnosti sa to odzrkadlí. Samozrejme, viem si predstaviť aj veľa možnosti, ako všetko zlepšiť, no brzdia nás financie.

A naopak, boli aj chvíle, na ktoré spomínate nerád?

Paradoxne ich je tiež dosť. Veľa krát som sa už chcel na to doslova vykašľať. Stane sa, keď niektoré veci nezvládnem aj ako tréner a prehráme zápas, no viem sa z toho poučiť a pracovať aj sám na sebe. No viac sú to iné dôvody:

  • Od nášho fungovania bojujem o financie a dotácie, ktoré si určite zaslúžime, no nie sme dostatočné akceptovaní a rešpektovaní tam, kde by sme to očakávali. Ako keby kompetentní nemali ani šajnu o tom, čo robíme a ako to robíme.
  • Naše fungovanie závisí len na podpore rodičov.
  • Pre mládež máme na tréning výborne podmienky, a to na ZŠ Moskovská 2 v Banskej Bystrici, no ženy majú neskutočný problém s priestormi na tréning či na zápasy. V aktuálnej sezóne sme dokázali trénovať na veľkom ihrisku iba raz za týždeň, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch v extralige a fakt, že hráme baráž, pre mňa nie je prekvapením. Je hanbou, že krajské mesto akým je Banská Bystrica nemá svoju multifunkčnú športovú halu a niektoré kolektívne športy sú nútené hrať svoje zápasy mimo územia Banskej Bystrice. Svoje zápasy hráme buď v Športovej hale Badín alebo v nafukovacej hale pri ZŠ Sama Cambela v Slovenskej Ľupči.
  • Florbal pre mňa znamená nadšenie a poslanie, no musím obetovať často môj osobný voľný čas, ktorý tomu venujem a ukracujem oň svoju rodinu.

Čo by potreboval florbal v Banskej Bystrici, aby sa mu darilo ešte viac?

Športovú halu, aby sme ako družstvo žien, ktoré hrá najvyššiu slovenskú ligu, necestovali za tréningom a zápasmi ako kočovníci mimo mesta… ale už si na to zvykáme…

Dá sa podľa vás v súčasnej pretechnizovanej dobe pracovať s mladými alebo pociťujete nižší záujem z ich strany?

Dá sa a veľmi ľahko, ak máte chuť, viete im pripraviť vhodné prostredie, je to jednoduché. Deti sa chcú prejaviť a šport je pre nich ideálny.

Máte malú dcérku. Vediete už aj ju k florbalu, resp. by ste chceli, aby sa mu venovala?

Áno, mám trojročnú Nellku a ak ju zoberiem na florbalový tréning, dôkladne sa pripraví: oblečie si kraťasy, naše klubové tréningové tričko, ktoré má minimálne rozmery a zoberie si svoju vlastnú florbalku. Už behá za loptičkou a dokáže ako tak prihrať či vystreliť. Tak, ako som ja celé detstvo športoval, vediem ju práve touto cestou. Snažím sa ju zapájať do športových akcií, ktoré organizujú napríklad banskobystrickí maratónci, či to bol beh s kočíkmi, ktorý sa nám podarilo dvakrát vyhrať, absolvovala Minimaratón, či som s dcérou dobehol do cieľa môj prvý maratón práve v Banskej Bystrici. V jej veku športujeme, kde sa dá a všetko. Spomeniem ešte loptové hry či plaváreň. Už tento rok ju chceme začať trénovať aj s jej krstným ocom tenis. Pre mňa osobne nie je dôležité, akému športu sa bude venovať, keď vyrastie, hlavne musí mať z neho radosť a chuť, stále na sebe pracovať.

Je to z vašej strany iba o tréningoch alebo so zverencami chodíte aj na nejaké akcie, výlety, tábory a pod.?

Času je málo, nakoľko pracujem hlavne na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici a väčšina dievčat študuje. Ak by čas bol, akékoľvek akcie, či sú to výlety alebo sústredenia, ktoré by nám výrazne pomohli, stroskotajú na financiách. Máme myšlienku na letné florbalové tábory, no musíme si to premyslieť a poprípade poriadne zorganizovať.

Ako najradšej trávite voľné chvíle, keď práve netrénujete?

Ak mám voľný čas, venujem ho len rodine a domácnosti, aj keď často organizujem turnaje či riešim chod klubu aj doma.

Ktoré miesta v Banskej Bystrici sú vášmu srdcu najbližšie?

Najbližší mi je náš 2-izbový byt na Fončorde, nakoľko ma tam vždy čaká moja milovaná rodina. Krásne je hlavne okolie mesta, ktoré vyhľadávam prevažne pre krásu a ticho prírody, nakoľko žijem a žijeme v rýchlom pracovnom svete.

Čítajte tiež:

Mladí bystrickí florbalisti mieria na majstrovstvá Slovenska: Muži v bojoch o postup do 1. ligy!

Nina (12) je mladým talentom bystrického florbalu: Pred produktivitou tejto šiestačky sa majú na pozore aj chalani

V Bystrici vyrastá ďalší talent v chôdzi: Vzorom Lucie je Matej Tóth, až takýto pozor dala na jeho podpis na ruke

Ján to na lyžiach vie a už teraz na seba púta pozornosť: Mladý talent z Bystrice zbiera úspechy na svahoch

Hl. foto: kombo Matej Kapusta / Zdenko Babík

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame