Analytik o výsledku volieb: Kotleba je vyjadrením protestu ľudí voči favoritom

Môže mať prostredie a socio-ekonomická situácia človeka vplyv na jeho volebné správanie? Je voľba Mariána Kotlebu zároveň aj výrazom recesie voličov v niektorých oblastiach Banskobystrického kraja?

Marcel Páleš
Ilustračný obrázok k článku Analytik o výsledku volieb: Kotleba je vyjadrením protestu ľudí voči favoritom
Zdroj: TASR

Na analýzu výsledkov sobotných volieb nášho kraja sme sa opýtali Tibora Madleňáka, vedúceho katedry z Fakulty prírodných vied UMB.

  • Výsledky volieb sa regionálne odlišujú, čím sú spôsobené tieto rozdiely?

Volebná geografia ponúka dve hlavné vysvetlenia na túto z hľadiska volebného správania veľmi dôležitú otázku. Prvé z nich je skôr sociologické a upriamuje pozornosť na socio-ekonomickú a demografickú skladbu jednotlivých regiónov. Jednotlivé skupiny spoločnosti majú svoje špecifické volebné preferencie. Politická orientácia určitého regiónu je teda výsledkom vzájomného pôsobenia volebných preferencií jednotlivých skupín spoločnosti v regióne. Druhé vysvetlenie vychádza z predpokladu, že volič je pri svojom rozhodovaní ovplyvnený vo veľkej miere prostredím, v ktorom žije. Toto špecifické prostredie, ktoré bolo historicky formované rôznymi faktormi, má tendenciu do istej miery potlačiť preferencie, ktoré by vyplývali z ich socio-ekonomického a demografického zaradenia.

  • Ako sa teda vyvíja odlišné volebné správanie voličov? Čím je ovplyvnený rozdielny záujem voličov – napríklad na juhu a na severe kraja?

Z hľadiska výsledkov volieb do VÚC by sa dal kraj rozdeliť na niekoľko častí. Regiónmi, kde suverénne dominoval kandidát Smeru-SD V. Maňka, bol pás okresov od Žarnovice cez Žiar nad Hronom, Zvolen, Detvu a Poltár. S výnimkou okresu Zvolen ide o regióny, kde strana Smer-SD získava tradične veľmi vysoké volebné zisky.

  • …a čo Kotleba?

Regiónmi, ktoré by sa dali označiť za kľúčové pre volebné zisky kandidáta ĽS NS M. Kotlebu sú okres Brezno a priľahlé časti okresov Rimavská Sobota a Revúca, kde sa prejavilo pravdepodobne dedičstvo nacionálno-populistického prostredia spolu so zlou ekonomickou situáciou, ktorú umocňuje negatívny postoj k rómskej menšine. Ďalším okresom s nadpriemernými ziskami M. Kotlebu bol prekvapivo aj okres Banská Bystrica, kde predchádzajúce vysvetlenia neplatia. Išlo pravdepodobne jednak o hlasy protestné voči ponuke dvoch hlavných favoritov, a jednak o hlasy s charakterom recesie.

  • Tiež by stála za zmienku kandidatúra Ľ. Kaníka…

V prípade tretieho v poradí, Ľ. Kaníka (SDKÚ-DS), išlo o okresy Veľký Krtíš a Banská Štiavnica. V tradičnej a jedinej výraznejšej bašte pravice v rámci kraja, ktorou je okres Banská Bystrica, získal až tretí najlepší výsledok. Vo všetkých troch prípadoch pôsobil okrem iného aj tzv. susedský efekt, teda vyššia podpora v regióne, z ktorého kandidát pochádza. Veľmi špecifickým z hľadiska volebných výsledkov ostal pás obcí pri južnej hranici kraja s výraznejším podielom obyvateľov maďarskej národnosti, ktorí nemali „svojho“ kandidáta a ich volebná podpora sa rozdelila predovšetkým medzi V. Maňku a Ľ. Kaníka.

  • Dá sa predpokladať vyšší záujem práve v rozvinutej časti kraja, poprípade nezáujem v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou?

Najvyššia volebná účasť bola v okresoch Poltár (32,3%), Detva (30,4%) a Krupina (30,2%). Naopak, najnižšiu účasť mali okresy Veľký Krtíš (19%), Lučenec (22,1%) a Brezno (22,2%). V oboch prípadoch ide (snáď s výnimkou okresu Lučenec) skôr o ekonomicky menej rozvinuté časti kraja. Zdá sa teda, že v týchto voľbách neexistoval priamy vzťah medzi volebnou účasťou a ekonomickou úrovňou regiónov resp. mierou nezamestnanosti. Z výsledkov volieb, kedy nevieme, kto presne volil, je ťažké zistiť, ktoré skupiny voličov boli ako mobilizované. Táto otázka zohráva pri takej nízkej celkovej účasti kľúčovú úlohu.

  • Čiže ktorého kandidáta preferovali obyvatelia v mestských sídlach a ktorého na vidieckych?

Vo všeobecnosti platí, že mestské prostredie má odlišné vzorce volebného správania ako prostredie vidiecke. Platí to však len do istej miery. Výsledky rôznych volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnili, poukazujú na to, že aj obyvatelia mesta sú ovplyvnení „politickou klímou“ priestoru, v ktorom sa mesto nachádza. Ako príklad uvediem výsledky 1. kola volieb predsedu BBSK v mestách s porovnateľnou veľkosťou a to Hriňovú, Jelšavu a Fiľakovo. V Hriňovej dosiahol V. Maňka druhý najlepší výsledok v rámci miest (63,4%) po Zvolene (66,1%) , Žarnovicou (61,4%) a Detvou (60%). Všetky spomenuté mestá ležia vo vyššie opísanom jadre volebnej podpory tohto kandidáta. Jelšava je zaujímavá najvyšším ziskom pre M. Kotlebu (49,4%) v rámci všetkých miest v kraji. V tomto smere ju nasleduje Brezno (34,5%), Tisovec (33,8%) a Hnúšťa (33,5%). Opäť sa všetky tieto mestá nachádzajú v oblasti s najvyššou preferenciou daného kandidáta. V prípade tretieho spomenutého mesta Fiľakova síce nedominoval nikto, ale Ľ. Kaník tu získal tretí najlepší výsledok spomedzi miest v kraji (po Banskej Štiavnici a Kremnici), V. Maňka priemerný výsledok. Najnižší volebný zisk spomedzi miest tu zaznamenal M. Kotleba (12,5%). Tieto príklady poukazujú na to, že oveľa viac ako na veľkosti obce resp. mesta záleží na tom, kde sa dané mesto nachádza a akú socio-ekonomickú a demografickú štruktúru má.

  • Ako hodnotíte výsledky volieb vy?

Výsledky volieb poznačila veľmi nízka účasť voličov, ktorá sa mohla veľmi výrazne podpísať jednak pod prekvapenie vo forme postupu M. Kotlebu do druhého kola a jednak pod skutočnosť, že víťaza prvého kola M. Maňku delilo od hranice 50% potrebnej na celkové víťazstvo len niekoľko desiatok hlasov.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame