Eliška Šándorová Rôzne

Vianoce predkov na Horehroní: Na vešiaku nesmelo byť oblečenie, nohy stola opásali reťazou

Iný kraj, iný mrav. Tak to bolo aj kedysi na Horehroní. Na Viliju - Štedrý večer, sa od rána nejedlo, deti dostali niečo veľmi diétne na obed a chystalo sa všetko na tajuplný večer.

Ilustračný obrázok k článku Vianoce predkov na Horehroní: Na vešiaku nesmelo byť oblečenie, nohy stola opásali reťazou
7
Galéria
Zdroj: TASR

Na vešiaku nesmelo byť oblečenie. Nohy stola bývali opásané reťazou, aby rodina držala spolu. Pod obrusom v jednom rohu bola veľká bankovka, aby bolo dostatok „groší“ celý rok.

Dobrá úroda sa vyprosovala hrsťou zrna v rohu stola na obruse. Na stole boli nachystané oplátky a med, ktoré hneď po prípitku „hlavy rodiny“ zajedali. Potom nasledovali opekance s makom a kapustnica.

Kapor až neskôr

„O veľa rokov neskôr sa k tomuto menu pričlenil aj zemiakový šalát a vyprážaný kapor. K dobrotám patrili uvarené naše sušené ovocie a figy, čučoriedkový kompót, zo zákuskov šuhajky. Pri večeri sa veštilo priečnym rozkrojením jablka, že aký bude človek na budúci rok zdravý, keď bolo jablko zahnité, tak sa čakali ochorenia,“ približuje pozadie vianočných sviatkov na Horehroní etnologička Katarína Nádaská.

Horehrončania si často púšťali na škrupinách vlašských orechov prilepené maličké sviečočky. Osud na budúci rok stál na tom, či prefúknu ústami svoju loďku na druhú stranu lavóra bez toho, aby sfúkli svoju sviečku. Ak sa to podarilo, tak dotyčného čakal skvelý rok, ak nie, tak to bolo horšie.

Kto prv umrie

Malé voskové sviečky boli upevnené v štipcoch a pred ich zapálenim sa určili sviečky, ktorá je koho v rodine. Naraz sa zapálili a komu skôr dohorela, ten bol prvý na rade umrieť.

Na Viliju ku koncu stolovania začali chodiť dievky spievať popod okna vianočné častušky (koledy): "Čas radosti veselosti jak sa u vas blýzka, jak ten tetkoš tu tetičku po posteli stiska“.

Bez darčekov!

„Ježiško vtedy až tak nechodil na Horehroní pod stromček ako dnes. Ak, tak priniesol skromné darčeky deťom, ale deti rodičom darčeky vôbec nedávali,“ hovorí Nádaská.

Nasledovala Polnočná omša a na nej pri bočnom oltári Betlehemci – chlapci, ktorí od Božieho narodenia až do Troch kráľov chodili po domoch v dedine a hrali „Betlehem“.

V pitvoroch už boli rozprestreté snopy slamy pod stolami, kde si unavení chlapi s času na čas ľahli odpočinúť. Tam totiž bolo jediné teplo v dome a nemuseli sa vyzliekať a vyzúvať. Takéto pohodlie mali dovolené až do Troch kráľov.

Ilustračné foto, TASR

Vianočné zvyky a tradície
7
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: brezno.dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM