Spoveď Országha o vzťahu k médiám: Vytočiť som sa nechal trikrát, jeden novinár u mňa skončil!

Počas hráčskej kariéry nemal problém s rozhovormi, vždy výstižne zareagoval a pôsobil ako novoveký Cicero na hodine rétoriky. Teraz ťahá so sebou trénerský náklad, vo vzťahu k mediálnej sfére sa však nezmenil. Aj sa schuti zasmial, keď sa mu predhodila úvaha o zmene remesla. „Či by som pôsobil v médiách, ak by mi sudičky do vienka nevložili hokejku, ťažko povedať, jedno viem však isto, všetko si treba poctivo odpracovať,“ povedal tréner Bystrice.

Šport je jeho život

Média Vladimíra Országha inšpirujú. „Párkrát som si vyskúšal spolukomentovanie a či som obstál, musia posúdiť iní. Ostrieľaní komentátori ťažia z pohotovosti, ťažko si s nimi merať sily. Ja som v hokeji doma, vždy sa nechám nahovoriť na takéto výlety do sfér, kde treba pohotovo reagovať a niečo vysvetľovať. Určite sa divákom zíde iný názor, ponúkam ho ináč ako klasickí komentátori, hokej ma väčšinu života zamestnával a vidím v ňom nielen situácie, ale aj pozadie,“ priznal. Šport je vraj jeho život, neustále si rozširuje obzor, no či by mohol pôsobiť profesne ako novinár, si tvrdiť netrúfa.

Vzťah k médiám považuje Vladimír Országh za normálne pracovný. „Každý si robí svoje, niečo iné je hokej, trénerská práca a niečo iné vedieť tento šport aj sprostredkovať ľuďom. Nie je novinár ako novinár, úraduje tu aj bulvár. Prvoradým sa v mene biznisu stáva predajnosť, senzácia,“ uviedol a ako dodal, aj túto snahu chápe, každý sa usiluje svojsky zarábať, treba vedieť aj s takýmto spôsobom zobrazovania skutočností žiť a tento štýl do určitej miery tolerovať.

S médiami treba vedieť komunikovať

Význam médií je podľa Vladimíra Országha nezastupiteľný, vo svojej hráčskej kariére pôsobil v NHL, vo Švédsku a zväčša nachádzal podobnosti. „Je to v podstate všade rovnaké, na vážkach sa pretláča serióznosť s bulvárnymi plátkami, niekedy vyhrá serióznosť, inokedy prehnaná senzácia. Treba vedieť aj komunikovať s médiami, máme hráčov, ktorí sa na rozhovory doslova narodili i typy, čo si srdcia neradi otvoria a hovoria úsporne,“ povedal. V každom prípade by sa však bez takýchto reakcií čitateľ, alebo divák ukrátil.

„Médiá považujem za akýsi most medzi hráčmi a verejnosťou, názory trebárs aj funkcionárov sú neoceniteľné. Nejaký zápas bez hráčskeho zhodnotenia je neúplný, preto neustále nabádam hráčov, aby boli ústretoví. Určite nepodporujem odmietavosť, no chápem ju, keď sa zabŕdne do súkromia a zabrnká do citlivých sfér,“ pokračoval tréner Bystrice. Profesionalizmus vychádzajúci zo samotnej práce športovca vníma aj v takej podobe, že hráč dokáže reagovať a na rôzne otázky nachádzať primeranú odpoveď.

Možno by sa žiadali aj kurzy, ktoré by pomohli hráčom nachádzať výstižné slová. Natrafiť na mlčiaci subjekt vyvoláva podľa Vladimíra Országha zbytočnú averziu. „Každý je iný, darmo budem s niekým pracovať, keď vo svojej podstate sa považuje za zakríknutého a zbadajúc kameru, sánka mu stuhne a pôsobí ako oslnený jeleň na diaľnici. Komunikácii sa treba naučiť, netreba ju urýchľovať, všetko chce čas. Často sa nedopovie niečo, čo hokejista cíti, má to na jazyku, no nervozita mu z výrazových prostriedkov trefné slová odoberie. Psychika je silná zbraň, u skúsených hráčov vystrája menej,“ spomenul Országh. Podľa vlastných slov však pozná aj typy chalanov, ktorí sa s podrezaným jazykom doslova narodili, je to naozaj veľmi individuálne.

Vytrhnutie vety z kontextu vždy vyvolávalo negatívne reakcie

Mediálne školenia Vladimír Országh nepripravuje. „Nie sme tak ďaleko, aby sa žiadal takýto prístup. Viem, že v NHL, alebo aj inde, sa aj na tomto pracuje, hráči sa do kontaktu s médiami dostávajú častejšie, aj na tréningoch, pred zápasom a samozrejme po ňom. U nás nejakí hráči neustále figurujú v mediálnom kolobehu, no máme aj takých, čo ich počas sezóny médiá neoslovia,“ povedal a ako doplnil, záujem je podstatne nižší, preto by mediálne školenia nemali veľký zmysel.

Vladimír Országh si zaspomínal na tlačovky, kde predostieral hráčsky názor po dôležitých zápasoch reprezentácie. „Väčšinou si ma vyberali novinári,“ zasmial sa. Nie každý zápas vraj vyjde, nie vždy sa darí podľa predstáv. No aj keď sa nedarí, treba podľa neho zareagovať s chladnou hlavou, pri víťazstvách je to jednoduchšie. „Nad otázkami by sa nemalo špekulovať, bývajú rôzne, ja som natrafil väčšinou na serióznosť, možno dva, trikrát som sa nechal vytočiť a dokonca som sa aj zaprisahal, že jednému v živote rozhovor neposkytnem. Vo vážnej téme použil slová, ktoré si vymyslel, aj sa mi ospravedlnil, no stratil u mňa dôveru a ako novinár u mňa skončil. Prvýkrát som sa ešte povzniesol nad vymyslenými výrazmi, no druhý raz už pohár trpezlivosti pretiekol,“ dodal.

Do kontaktu s médiami prichádza v role trénera Vladimír Országh častejšie ako kedysi. „Hodnotenia a prognózy sa odo mňa vyžadujú, už aj poznáme ľudí, s niekým si zažartujeme a a vieme, že sa nič nezneužuje, voči iným si slová volíme opatrnejšie. Takto to fungovalo v NHL i vo Švédsku, vytvoril sa okruh troch, štyroch stálych novinárov okolo nás, ktorí neustále monitorovali aktuálny stav v klube a samotnom mužstve. Vytrhnutie vety z kontextu vždy vyvolávalo negatívne reakcie, aj preto niektorí hráči sa s médiami neradi kontaktujú,“ uviedol tréner, ktorý od hráčov požaduje seriózny prístup a takýto by mal byť podľa neho vždy obojstranný.

Raz sa zahral na Richarda Zedníka

Inzultácie sa občas pritrafia aj vo vzťahu k médiám, no Vladimír Országh si na niečo také nepamätá. „Ba ani na hrozbu, aj keď zopár chalanov, keď som ešte hrával, sa rozladilo a pátrali, ako k tomu došlo. Nasledovali rôzne vykrúcačky, vina sa hádzala na kdekoho,“ pokračoval Országh.

Aj otvorená šatňa po zápase naznačuje ústretovosť, s akou sa hráči pred médiami prezentujú. Vladimír Országh jasné pravidlá vždy v NHL rešpektoval. „Desať – pätnásť minút pre novinárov, a potom sa šatňa zavrie, hráči mali v zmluvách zakotvenú aj takúto povinnosť, vyriešenú v NHL kolektívnou zmluvou. K tomu treba priradiť názor klubu, vedenia a hráčov,“ doplnil. Nie všetkým podľa neho imponuje, keď sa niekto motá po šatni, preto sa hľadá forma, ktorá vyhovuje väčšine.

V hráčskej kariére sa udeje všeličo a Vladimír Országh sa raz zahral na Richarda Zedníka. „V mojich začiatkoch som natrafil na novinára, asi tiež začínajúceho, ktorý sa ma opýtal, ako sa mi darí vo Washingtone. Ja som ho v tom nechal, vznikol celkom dobrý rozhovor a Rišo sa čudoval. Niekedy sa žiada nad všetkým zasmiať, pozabávať a naivné otázky si nevšímať,“ dodal na záver bystrický tréner.

Foto: ilustračné