Marcel Páleš Kultúra

Šéfka Bábkového divadla na Rázcestí: Pri tvorbe ma podnecuje aj Banská Bystrica

Iveta Škripková a Bábkové divadlo na Rázcestí, to je už rokmi overené spojenie. Riaditeľka divadla sa v meste pod Urpínom narodila a priznáva, že Banská Bystrica jej dáva aj podnety pri tvorbe. Prečítajte si rozhovor.

Ilustračný obrázok k článku Šéfka Bábkového divadla na Rázcestí: Pri tvorbe ma podnecuje aj Banská Bystrica
Zdroj: TASR

- Pani Škripková, vládne v tomto období v Bábkovom divadle na Rázcestí aj Nostalgia?

Vládne. Vládne nám nová inscenácia s týmto názvom, všetkých nás zaujala a oslovila. A potom, nepopieram, všetci a všetky máme v sebe vlastný druh nostalgie, nosíme si so sebou smútok za niečím, za časmi, za ľuďmi, za snami…

- Nakoľko však nová hra vo vašom divadle má už premiéru za sebou a je rozbehnutá, možno hodnotiť ohlasy. Aké sú a ako ste zatiaľ spokojní vy ako tvorcovia jedinečného zážitku?

Ohlasy sú zatiaľ veľmi pozitívne zo strany laickej i odbornej verejnosti. Teší nás to, pretože sa jedná o súčasnú hru, s výsostne aktuálnym problémom mnohých rodín, rodičov a ich detí. Venuje sa odchodom mladých zo Slovenska, štúdiu v zahraničí… Tomu, ako sa vyrovnať s pretrhnutím silného rodinného puta… Ako si nájsť iný rovnako citovo zaangažovaný druh komunikácie, keď vieme, že na to potrebujeme byť spolu, a nedá sa… Takéto živé témy je niekedy ťažšie zinscenovať, ako klasické.

- …po pozretí Nostalgie však možno podotknúť, že ide o hru, pri ktorej je potrebné sa na podstatu sústrediť. Neobávali ste sa, že napriek skvelému spracovaniu budú diváci odchádzať s otáznikmi v očiach?

Čo sa mňa týka, neobávala. Myslím, že každý autor alebo autorka by boli poctení/é, keby ich hru robil režisér Pecko. Je známy tým, že bez ohľadu na námet, vie vytvoriť takú divadelnú atrmosféru na javisku, že, paradoxne, ani nemusíte rozumieť obsahu a osloví vás svet divadla a jeho mágia.

- A čím ste sa ako autorka hry inšpirovali vy?

Pri príprave hry som mala možnosť stretnúť sa s viacerými ľuďmi (mužmi i ženami rôznych generácií), presne ich bolo osem, ktorí pracovali alebo študovali dlhšie obdobie v zahraničí, prípadne tam roky žili, vrátili sa, alebo sa rozhodli ostať. Ich príbehy boli vždy emotívne. A samozrejme, pri písaní hry svoju rolu zohrala aj moja vlastná skúsenosť s dlhšími študijnými pobytmi v zahraničí a návratmi domov, či príbehy mojej rodiny.

- Čitateľov by zrejme zaujímalo, či vás zvykne pri tvorbe podnietiť aj Banská Bystrica a ľudia, ktorých v meste stretáte?

Určite. Tá škála pocitov voči môjmu rodnému mestu je naozaj široká. Na jednej strane ho mám veľmi rada, na druhej strane mi mnoho vecí lezie na nervy, a zrazu neznášam toto mesto. Je tragédiou, že sa do Bystrice nedá dostať pomaly vlakom, autobusom… atď.

- Okrem iného ste k téme hry poznamenali, že by sme sa mali pýtať a hľadať, kto sme, odkiaľ kráčame a či vieme, kam ideme. Ako sa to darí vám?

Tuším, že to už viem. Mnohé sa odráža v tom, čo píšem a aké témy v divadle preferujem.

- …a teda ak by ste mali pozvať tých, ktorí Nostalgiu v Bábkovom divadle na Rázcestí ešte nezažili, čo im z nej v rámci pozvánky dáte do popredia?

Je to súčasný príbeh, ktorý sa dotýka temer každej rodiny na Slovensku, temer každej mamy, otca, mladých… každý v ňom nájde svoje otázky . Príbeh je inscenovaný divadelne plasticky. Publikum sa môže tešiť na výborné herecké výkony, emotívnu hudbu a vizuálne silné obrazy.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM