Radvanský jarmok odhaľuje LÁKADLÁ: Známy herec, stovky remeselníkov aj viaceré NOVINKY
V rozhovore sa dočítate aj to, čo bude témou tohtoročného Radvanského jarmoku či aké budú najväčšie hudobné lákadlá 368. Radvanského jarmoku.
Zamestnancov Kultúrneho centra – Robotnícky dom v týchto dňoch naplno zamestnávajú prípravy najväčšieho a najobľúbenejšieho podujatia v Banskej Bystrici, 368. Radvanského jarmoku. „Hoci je ešte stále čo dolaďovať, vybavovať a uzatvárať mnoho detailov, obyvatelia i návštevníci mesta sa majú v dňoch od 10. do 13. septembra 2026 opäť na čo tešiť,“ uviedlo Mesto Banská Bystrica na svojom webe. O tom, na čo sa tohtoročný jarmok zameria, aké novinky čakajú na návštevníkov a čo všetko sa pripravuje v zákulisí, priniesla samospráva rozhovor s Katarínou Hulinovou a Zuzanou Kohútovou, ktoré prezradili viac o programe, remeslách aj sprievodných aktivitách.
V rozhovore sa dočítate aj to:
- čo bude témou tohtoročného Radvanského jarmoku
- ktorý známy herec bude viesť rozhovory s osobnosťami sklárskeho remesla
- z ktorých krajín k nám mieria remeselníci
- na aké svetelné inštalácie sa môžu tešiť návštevníci
- aké budú najväčšie hudobné lákadlá Radvanského jarmoku
Radvanský jarmok nie je len o zábave a hodovaní, ale každoročne je zameraný na inú tému a tomu prispôsobujete program. Uplynulé roky boli o výročí Banskej Bystrice, o hračkách, tradičných remeslách, zvonoch, drotárstve, spomínam si na modrotlač. Čomu sa bude venovať tohtoročný jarmok všetkých jarmokov?
Zuzana Kohútová: Radvanský jarmok sa v posledných rokoch vždy snažil upriamiť pozornosť na konkrétnu oblasť tradičnej kultúry. Tento rok bude témou sklo a ručná sklárska výroba. Na Slovensku má sklo silný príbeh a zaslúži si väčšiu pozornosť. Hoci Banská Bystrica nebola priamo spätá so sklárskym remeslom, Banskobystrický kraj, najmä región Novohradu, má v tejto oblasti bohatú tradíciu. Cieľom je poukázať na sklo nielen ako na predmet spotreby, ale aj ako nositeľa kultúrnej identity nášho regiónu.
Ďalším z dôvodov výberu tejto témy je, že sklo bolo historicky spojené najmä s mestským prostredím. Na začiatku 18. storočia mali sklo v obľube popri šľachte aj bohatí mešťania. V tom čase bolo sklo pre poddaných ešte príliš drahé, a tak ho nahrádzali inými materiálmi ako keramika alebo kovy.
Kľúčovým prvkom Radvanského jarmoku bude prezentácia celého výrobného cyklu – od práce s taviacou pecou cez techniky fúkania, tvarovania až po finálne chladenie a zušľachťovanie skla (brúsenie, maľovanie).
Sklárstvo bolo minulý rok zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zároveň vnímame snahu slovenských sklárov o jeho zápis do zoznamu UNESCO. Je mnoho ľudí na Slovensku, ktorí sa ešte venujú sklárskemu remeslu?
Zuzana Kohútová: Nájsť majstrov, ktorí ovládajú tradičné techniky, je čoraz náročnejšie. Udržať sklársku výrobu v dnešných podmienkach nie je vôbec jednoduché. Klesá aj záujem mladých ľudí o štúdium sklárstva, školy bojujú o každého študenta. Na jarmoku bude mať zastúpenie aj Spojená škola v Poltári, ktorá priblíži verejnosti prácu s taveným sklom a zároveň odprezentuje sklárske odbory. Významným hosťom budú sklári zo Šalgotarjánu, partnerského mesta Banskej Bystrice. Toto maďarské mesto má silnú sklársku tradíciu a sklárstvo tam má dodnes svoje pevné miesto.
Darí sa vám napriek tomu vyskladať program 368. Radvanského jarmoku?
Zuzana Kohútová: Myslím si, že áno. Na jarmoku sa predstavia práve sklári z regiónu Poltára. Firma Sonne Crystal z Poltára príde s mobilnou sklárskou taviacou pecou a návštevníkom predvedie ukážky výroby sklenených výrobkov. Súčasťou ukážok bude fúkanie skla, brúsenie a zdobenie 24-karátovým zlatom. V sobotu predvedie svoje umenie aj Peter Dolinaj, sklársky majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý si splnil svoj sklený sen. Nepochádza síce z nášho regiónu, ale v dnešnej dobe patrí medzi posledných tradičných majstrov, ktorí dokážu sklu vdýchnuť dušu. V súčasnosti pripravujeme krátky medailón o jeho tvorbe, ktorý bude prezentovaný počas podujatia. Tešiť sa môžeme aj na riaditeľa Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea Jána Kautmana, vášnivého zberateľa skla a spoluautora publikácie o ľudovom skle.
S našimi zahraničnými delegáciami, ktoré prídu na jarmok, navštívime najstaršiu fungujúcu skláreň R-Glass na Slovensku, ktorá sa nachádza v Katarínskej Hute. Pripravujeme aj rozhovory s osobnosťami, ktoré sa sklárstvu intenzívne venujú. Medzi ne patrí napríklad rodina Hroncová. Jej členovia vracajú život sklárskemu dedičstvu a pripomínajú históriu Starej školy Kokava v Kokave nad Rimavicou. Už šiesty rok organizujú práve v Starej škole výstavný cyklus Príbeh skla.
Takže sa vám začína séria výjazdov po celom Slovensku, aby ste s týmito osobnosťami nahrali rozhovory. Prezradili ste aj takú zaujímavosť, že rozhovory bude viesť slovenský herec Lukáš Latinák, ktorý je vyštudovaný sklár.
Zuzana Kohútová: Áno, práve preto sme ho oslovili. Dokáže o skle hovoriť odborne, ale zároveň pútavo a zrozumiteľne.
Katarína Hulinová: Niektoré rozhovory zaznamenáme a návštevníci si ich budú môcť vypočuť naživo na jarmoku. Keďže zástupcovia sklárne v Katarínskej Hute sa na jarmoku nemôžu zúčastniť, pripravujeme krátky medailón o ich práci a návštevníci ich uvidia aspoň prostredníctvom obrazoviek počas jarmoku na Námestí SNP a pri Barbakáne. Chceme tak vytvoriť priestor nielen na ukážky výroby, ale aj na príbehy ľudí, ktorí ešte toto tradičné remeslo udržiavajú pri živote.
Viac o remeselníkoch či najväčších hudobných lákadlách Radvanského jarmoku sa dočítate na nasledujúcej strane.
Ďalšie aktuálne správy
