Netradičná záľuba lekárky zachraňujúcej životy: Doma má obrovskú zbierku pohľadníc a táto je NAJBIZARNEJSIA!
Lekárka zvolenskej nemocnice Denisa Tomaľová prezradila nielen to, čo považuje za najbizarnejší kúsok vo svojej zbierke. Kde vyše 10-tisíc pohľadníc skladuje?

Jej poslaním je dennodenne zvádzať boj o život svojich pacientov, posledné dva roky aj s nasadením v prvej línii boja proti pandémii koronavírusu. Mimoriadne ťažkú prácu, rôzne diagnózy a osudy ľudí, extréme pracovné vyťaženie si MUDr. Denisa Tomaľová, lekárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Zvolen, kompenzuje originálnym koníčkom. Už desaťročia zbiera vianočné pohľadnice. S touto záľubou začala ešte ako dieťa a zostala jej verná až dodnes. Rozhovor s lekárkou – zberateľkou médiám sprostredkovala hovorkyňa AGEL SK Martina Pavliková.
V rozhovore prezradila MUDr. Denisa Tomaľová aj to:
- čo ju podnietilo k zberateľstvu
- aké zvláštnosti si s kamarátkami posielajú v lete
- čo považuje za najbizarnejší kúsok vo svojej zbierke
- kde všetky pohľadnice skladuje
Aká je vaša pozícia vo zvolenskej nemocnici a ako dlho tam už pracujete?
Vo zvolenskej nemocnici pracujem od novembra 2008 na pozícii lekár OAIM, prednostne na lôžkovej časti oddelenia. Predtým som 11 rokov pracovala na rovnakom oddelení lučeneckej nemocnice.
Vedia kolegovia o vašej záľube?
Myslím, že niektorí kolegovia z radov lekárov vedia o mojej zbierke. Určite o nej vedia sestričky z nášho oddelenia, niektoré inštrumentárky z operačných sál, vrchné sestry hlavne z chirurgického a interného oddelenia a pani sekretárka riaditeľky nemocnice.
Ako ste sa dostali k zbieraniu pohľadníc?
Vyrastala som v 80. rokoch minulého storočia. Bolo zlatým pravidlom, že deti v tej dobe niečo zbierali. Známky, odznaky, pohľadnice, servítky, obaly zo žuvačiek a kadečo iné. Môj otec bol matematik – programátor, dnešný IT- čkár, ale prvý počítač vtedy zaberal priestor malej školy. Zároveň bol aktívny filatelista, včelár, pestovateľ, fotograf. Maminka bola učiteľka matematiky a geografie, neinklinovala k zberateľstvu, ale aj ona mala veľkú zbierku miestopisných pohľadníc z celého sveta, ktoré aj využívala v práci. Takže živná pôda pre zberateľstvo by bola. Z detských zbierok mi v čase dospievania zostala len zbierka pohľadníc.
Počas štúdia na Lekárskej fakulte v Bratislave som bola v partii šiestich dievčat z celého Slovenska. Bolo to v 90. rokoch minulého storočia. Počas skúškového obdobia sme sa rozpŕchli domov, niekto zostal na internáte, a keďže mobilné telefóny boli v počte asi 10 kusov na celé Slovensko, jediná najvhodnejšia forma komunikácie bola písomná. Vtedy medzi nami vznikla tradícia takmer denného dopisovania si, popri učení času bolo málo, nás bolo šesť, tak sme si posielali pohľadnice, čím bizarnejšie, nápaditejšie, tým lepšie.
Celé leto k nám domov takmer denne prichádzali vianočné pozdravy a iné zvláštnosti.
Pani poštárku z tých čias týmto pozdravujem. Toto sú počiatky mojej zbierky.
O tom, aký je najbizarnejší kúsok zberateľky pohľadníc a aj tom, ako ich získava, sa viac dočítate na nasledujúcej strane.
Ďalšie aktuálne správy
