Lesy pre zdravie človeka

Prirodzené vlastnosti lesa sa stávajú funkciou vtedy, keď spoločnosť prejaví záujem o niektorý, lesu vlastný hmotný, alebo aj nehmotný produkt. Požiadavky spoločnosti na funkcie lesa sa postupne menili, ale najmä rozširovali. Najprv bol les vnímaný ako zdroj potravy (lesná zver, plody), stavebného materiálu, paliva. Nadmerné využívanie prírodných zdrojov, často až devastácia krajiny, prinútila spoločnosť uvedomiť si funkciu lesa pri ochrane proti erózii pôdy, pre zadržiavanie zrážok a vyrovnávanie odtokov, pre charakter klímy, kvalitu vody a ovzdušia, alebo pre zachovanie vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

S „neprodukčnými“ funkciami lesa sa spája aj ich priaznivý účinok na ľudské zdravie. Prvé zmienky o vplyve prostredia na fyzický a psychický stav človeka a o možnosti využitia vhodných klimatických podmienok na liečbu sa objavili v dokumentoch z Egypta starých okolo 8 000 rokov. Neskôr, na prelome letopočtu sa napr. tuberkulóza už koncepčne liečila pobytom v horských ihličnatých lesoch. Vedecké využívanie poznatkov z biometeorológie na liečenie chorôb (klimatoterapia) sa začalo rozvíjať koncom 19. storočia, najmä vo Švajčiarsku, Nemecku, Taliansku, Rusku, Poľsku a Litve. U nás najmä po 1. svetovej vojne. Liečebné sanatória pre pacientov s tuberkulózou a chorobami dýchacích ciest sa budovali najmä vo Vysokých Tatrách. Využitie klimatoterapie doplňuje liečbu predovšetkým pri chorobách dýchacích ciest, kožných ochoreniach, alergiách a psychických poruchách.

Za priaznivé účinky prostredia, ktoré podporujú zlepšenie zdravotného stavu človeka, sa považujú nasledovné faktory:

1. Teplota vzduchu. Má veľký význam pre pocit komfortu aj u zdravého človeka. Lesná klíma má výraznú termoregulačnú schopnosť eliminovať extrémy, čo kladie na chorobou oslabený ľudský organizmus menšie nároky.
2. Prúdenie vzduchu. Má rovnako veľký význam pre pocit komfortu. V lese je rýchlosť vetra významne znížená, až eliminovaná.
3. Slnečné žiarenie. Je nevyhnutné pre syntézu D vitamínu. Priame žiarenie je ale často nebezpečné pri niektorých syntetických liekoch. Lesné prostredie ponúka dobrý kompromis pre individuálne požiadavky vďaka mozaike otvorených a tienených plôch. Svetlo prechádzajúce korunami stromov sa láme a obsahuje viac žltého a zeleného spektra, ktoré priaznivo pôsobia na nervovú sústavu človeka.
4. Čistota vzduchu. Kým v minulosti bolo znečistenie ovzdušia problémom priemyselných centier, dnes zmenou zloženia atmosféry trpí celá planéta. Lesy stále predstavujú účinný filter pre zachytávanie škodlivín rôzneho pôvodu. Hektár lesa zachytí až 30 ton pevných látok. V lese je vyšší obsah ionizovaných negatívne nabitých častíc, ktoré sú znakom čistého ovzdušia
5. Fytoncídne látky. Niektoré rastliny a zvlášť ihličnaté dreviny produkujú prchavé látky (terpény, pinén) s bakteriocídnymi účinkami, ktoré sa využívajú aj pri medikamentóznej liečbe. 1 hektár borovicového lesa počas leta vyprodukuje 5 kg a borievka až 30 kg fytoncídov.
6. Tlmenie zvuku. Kľud a ticho je nutný predpoklad úspešnej liečby. Les, najmä ihličnatý tlmí šírenie zvuku, zvlášť vysoké frekvencie.
7. Estetický účinok. Ako všeobecne esteticky pozitívne akceptovaná je čiastočne, až prevažne zalesnená krajina s dobrým výhľadom na krajinné dominanty. Les by mal byť prirodzený, zmiešaný, vekovo a výškovo diferencovaný, skôr riedky ako hustý. Podľa kombinácie drevín, ich tvaru, vekovej štruktúry a výstavby lesného porastu môže pôsobiť povzbudzujúco, alebo upokojujúco. Variabilita pomerov v zdravom lese má výhodu v tom, že stimulačné a tlmiace účinky prostredia sú v rovnováhe a preto nepôsobia jednostranne na návštevníka (pacienta).
8. Voľný a bezpečný pohyb. Sieť lesných chodníkov, ciest a značených turistických chodníkov poskytuje široké možnosti pre individuálny výber dĺžky, prevýšenia a náročnosti pohybu v lese.

Liečebná a rekreačná funkcia sa s lesmi často spája, v okolí miest a obcí s kúpeľným štatútom boli od r.1978 vyhlasované kúpeľné lesy v kategórii lesov osobitného určenia. Lesnícka starostlivosť, na rozdiel od hospodárskych lesov je zameraná na podporu dlhodobého a účinného pôsobenia na ľudské zdravie. V týchto lesoch boli už v minulosti vylúčené holorubné zásahy, používanie ťažkej kolesovej techniky. Uplatňovala sa koncepcia prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Výstavba chodníkov, lavičiek, gymnastických pomôcok si spolu s úpravou druhovej a priestorovej štruktúry lesných porastov vyžadovali pravidelnú, často intenzívnu a nákladnú starostlivosť. Na Slovensku (v r. 1986) celková plocha kúpeľných lesov s balneoklimatickou funkciou bola 4 300 ha.

Najväčší komplex lesov s kúpeľno-liečebnou a rekreačnou funkciou je vo Vysokých Tatrách. Liečebne sa začali stavať v dôsledku nárastu chorôb dýchacích ciest v priemyselných oblastiach podľa vzoru zo švajčiarskych Álp. Priekopník tatranskej klatoterapie, MUDR. Szontágh, študoval a zbieral poznatky v Davose a porovnateľné, v niektorých parametroch dokonca lepšie, podmienky našiel vo Vysokých Tatrách. Ozdravný účinok horského prostredia sa chápal aj v podpore srdcovo-cievnej činnosti nízkym atmosférickým tlakom, intenzívnejším dýchaním a pôsobením slnečných lúčov. Práve počet slnečných a bezveterných dní robí južnú stranu Tatier tak vhodnou pre klimatoterapiu. Prispievali aj prirodzené fytoncídy z rozsiahlych smrekových lesov a vyrovnávací účinok lesa na extrémne teploty alebo vietor. Liečebne sa intenzívne stavali na južnej strane Tatier vo výške 1100–1300 m n.m., čo podľa vtedajších pozorovaní zodpovedalo niektorým bioklimatickým podmienkam v Alpách vo výške 1800 m n.m. Takmer všetky dnešné tatranské osady vznikli ako klimatické liečebné zariadenia. Pacienti oceňovali mimoriadne čistý vzduch, nasýtený silicami a žiadne priemyselné centrá. Okolité smrekovcovo-smrekové lesy prirodzene obsahovali málo alergénov, ale vďaka nadmorskej výške a postupnému kvitnutiu rastlín aj dávali možnosť vyhnúť sa rizikovému obdobiu a lokalitám v iných častiach krajiny. Napriek neustálemu rastu alergií a ochorení dýchacích ciest klesá lôžková kapacita tatranských liečební poskytujúcich klimatoterapiu ako doplnkovú liečbu. Ako jeden z dôvodov sa uvádza aj zmena krajinnej štruktúry a mezoklimatických pomerov po veľkej vetrovej kalamite v r. 2004. Je logické, že osobitá mikroklíma lesa sa na istý čas rozpadom dospelých lesných porastov zmenila. Pozitívne je ale to, že regenerácia prebieha veľmi rýchlo a intenzívne. Pri spolupôsobení priaznivých klimatických pomerov a lesníckej činnosti je predpoklad obnovy nielen fyzických, ale aj estetických parametrov lesného prostredia v horizonte niekoľko desiatok rokov. Liečebná funkcia tatranskej prírody mohutným poškodením lesov v r. 2004 nezanikla. Za blahodárnym účinkom lesov však treba oproti minulosti vynaložiť viac námahy a prekonať pár kilometrov chôdze alebo jazdy bicyklom. Určite sa to oplatí. Veď klinické štúdie potvrdzujú, že najrizikovejšou skupinou pre vznik alergií a respiračných chorôb sú osoby dlhodobo vystavené stabilne vysokej (rozumej izbovej) teplote prostredia.

Zdroj :Peter Fleischer ŠL TANAP