Webnoviny - Rôzne

Deň matiek poznáme aj vďaka Masarykovej manželke

Pôvod Dňa matiek siaha do 17. storočia do Anglicka. Do povojnového Československa prenikol tento sviatok z Nemecka a Rakúska.

//„Na šírení sviatku sa podieľala aj manželka prvého Československého prezidenta Charlotta Garigue Masaryková – pôvodom Američanka,“ //hovorí etnologička Magdaléna Paríková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Sviatok podľa nej prijali skôr v mestách než na vidieku. Oficiálne sa u nás Deň matiek oslavoval do roku 1948, potom ho komunisti nahradili marcovým Medzinárodným dňom žien (MDŽ). „Žiada sa konštatovať, že nový sviatok spojený s uctievaním ženy, nielen v úlohe matky, má veľmi vážne postavenie v súvislosti s občianskymi, politickými a spoločenskými právami ženy, vrátane s právom ženy voliť, pracovať a byť svojprávnou,“ poznamenala Paríková.

Napriek tomu, že Deň matiek stratil punc oficiálnosti, podľa etnologičky popri MDŽ nestratil v spoločnosti svoje opodstatnenie a primeranú úctu. „Azda prekvapí výsledok výskumov, že sviatok žien má živú popularitu v spoločnosti ako sviatok uctievajúci si ženu – slobodnú, vydatú, matku, starú matku, sestru. Pričom Deň matiek sa sústreďuje skôr na matku, starú mamu a má v mnohých rodinách aj v súčasnosti pevné miesto,“ dodala Paríková.

[size=13][color=#cc0000]­Cirkevný sviatok[/color][/si­ze]

Etnologička pripomína, že pôvod Dňa matiek siaha do 17. storočia do Anglicka. Vyvinul sa z cirkevného sviatku s názvom Lätare, Mathering Sunday alebo Mothering day. Jeho oslavy sa spájali s bohoslužbou, stretávaním sa rodiny a obdarovávaním matky drobnými darčekmi.

„V tento deň sa poskytovalo dokonca služobníctvu voľno, aby mohli pozdraviť aj vzdialenejšie bývajúcu matku,“ vysvetľuje Paríková. Deň matiek dokladujú aj krátke básničky z roku 1676, ktoré majú charakter vinšov, rečňovaniek, často i s humorným motívom. To podľa etnologičky poukazuje na cirkevný, ako aj svetský charakter sviatku, spojeného s rodinou a hlavne matkou.

Za hranice Veľkej Británie sa sviatok rozšíril na prelome 19. a 20. storočia. „Z pôvodného termínu, situovaného do pôstneho obdobia, sa stabilizoval termín slávenia sviatku na druhú májovú nedeľu v roku Mathers day – prejav úcty a poďakovania matke,“ hovorí ďalej Paríková. Sviatok si získal popularitu v USA aj vo viacerých krajinách Európy. Podľa Paríkovej sa na jeho šírení podieľali zrejme osvetové a vzdelávacie inštitúcie, charitatívne inštitúcie a vo veľkej miere aj cirkev.

[size=13][color=#cc0000]­Príležitosť pre biznis[/color][/si­ze]

[blockquote]Okrem médií vo viacerých krajinách Európy priložili ruku k dielu aj obchodné zväzy a podnikatelia, ktorí našli vo sviatku obchodnícku príležitosť. Po tom, čo sa Deň matiek udomácnil v Škandinávii a Nemecku, v 20. rokoch 20. storočia sa rozšíril aj do Rakúska. Podľa etnologičky to bola zásluha matky vtedajšieho spolkového prezidenta Marianne Heinisch. Vďaka ženským spolkom sa z pôvodne mestského prostredia sviatok šíril aj na vidiek.[/bloc­kquote]
„Pripomenutie sviatku matky sa vzťahovalo aj na zosnulé matky návštevou na cintoríne a kladením kvetov na hrob,“ uvádza Paríková. Pripomína, že osobitné miesto mal sviatok v období fašizmu, kedy sa úcta k matke spojila s politickou propagandou.

„Nie veľmi prijateľné formy a sprievodné formy sviatku sa usilovali zmeniť cirkevné, štátne a kultúrne organizácie v Nemecku a Rakúsku po skončení 2. svetovej vojny,“ dodala Paríková.

revúca24.sk/web­noviny

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM