Aké autá brázdili lučenské cesty za socíku? Neboli to len škody a lady, na tomto jazdili papaláši
Dnes vídame na lučenských cestách najrôznejšie autá. Množstvo rôznych značiek, typov, farieb. Keď sa presunieme do obdobia socializmu, u väčšiny sa vynorí obrázok: škoda, škoda, lada... Pozreli sme sa však s pamätníkmi detailnejšie na to, ako to vyzeralo na lučenských cestách vtedy.

O tom, že prím hrali v Lučenci a rovnako aj všade inde v rámci našej krajiny za socíku škodovky, netreba polemizovať. Keď ste sa pozreli na cestu, boli všade. Legendárnou bola bezpochyby najmä Škoda 1000 MB, ktorá prišla na trh v 60-tych rokoch. V 80-tych rokoch to boli Škoda 105, 120, 125, 130…
V úlohe bavorákov…
„Papaláši jazdili na autách, aké si bežný občan nemohol dovoliť. Do veľkých závodov, ako bola ZŤS-ka, alebo Poľana kupovali volgy a 603-ky,“ spomína Milan, s tým, že neskôr českú Tatru 603 nahradila novšia 613-ka. „Aj v Kovosmalte riaditeľa vozili na 613,“ rozpamätala sa Ľudmila, ktorej manžel v tomto závode kedysi pracoval.
„To veru neboli autá pre bežných smrteľníkov. Keď také prešlo po ulici, vedeli sme, že ide nejaký papaláš. Áut bolo v tom čase málo, takže tie drahšie boli nápadné, ale nemali ich radoví občania, boli to len závodné autá riaditeľov, alebo papalášov z národného výboru,“ hovorí Sabína.
Poradovníky
Na cestách sa objavovali aj rumunské dacie, talianske, či poľské fiaty, niektorí sa rozpamätali aj na značku Simca, ktorá už dnes neexistuje. Obľúbené boli trabanty, ktoré boli v tom čase najlacnejšie na trhu a nechýbali ani nemecké wartburgy. Našinec ale najčastejšie pokukoval po škodovke. „Mať novú škodovku, to bol hotový poklad,“ zaspomínala Alica.
„Môj otec si kúpil 100-ku ešte za slobodna. Našetril si na ňu z výplat, kým býval u rodičov. Na svoju škodovku nedal dopustiť. Ani mi ju nechcel požičať, tak sa o ňu bál a to už vtedy mala vyše 25 rokov. Vždy mi hovoril, že jej môžem vykať a bola to pravda, bola o dosť staršia ako ja,“ spomína s úsmevom na prvé auto svojho otca Katarína.
„Keď sme chceli kúpiť nové auto, bol to problém. Museli nás zapísať do poradovníka a čakalo sa niekoľko mesiacov. Niečo také ako výbavu, či farbu, sme si vyberať nemohli. Určitú dobu sa vyrábali zelené škodovky, tak všetci mali zelené, potom vyrábali oranžové, tak všetci v poradí mali oranžové,“ doplnil Milan.
Foto: V. Hrdlička
Môže vás zaujímať:
Veľká ryba, automat Družba… 5 legendárnych obchodov zo socíku, o ktorých sa stále hovorí
26 rokov po Nežnej: Pár spomienok Lučenčanov na socík…