Kultúra

Divadlo hrávali už pred vyše 100 rokmi: Ochotníci z Horehronia žnú úspechy, FOTO

Medzi úspechy Medzibrodského kočovného divadla patrí uvedenie operetiek ako Hrnčiarsky bál, Gylbaba, Manzel Nituš a iné. To však zďaleka nie je všetko...

Ilustračný obrázok k článku Divadlo hrávali už pred vyše 100 rokmi: Ochotníci z Horehronia žnú úspechy, FOTO
8
Galéria
Zdroj: TASR

Vznik ochotníckej divadelnej činnosti súčasného Medzibrodského kočovného divadla sa datuje do roku 1913, odkedy súbor funguje nepretržite až doteraz. Prvé predstavenie, ktoré niekdajší ochotníci predstavili pred 107 rokmi, má byť titul Hora volá, no súčasní ochotníci sa dopátrali, že hra bola napísaná až o desať rokov neskôr. Nič to však nemení na vyše storočnej tradícii ochotníckeho divadla, o ktorom sa zachovali dobové záznamy.

Divadlo v krvi

„Kultúrny dom postavili až v roku 1942, dovtedy naši predchodcovia hrávali vo voľnej prírode. Terajší ochotníci stavajú na pevných základoch, ktoré nám zanechali. V obci máme podporu, ľudia nám fandia, robia okolo divadla a my odovzdávame toto žezlo z generácie na generáciu,“ priblížil Jozef Zázrivec, ktorý od roku 2006 vedie Medzibrodské kočovné divadlo. Divadlo má v krvi už 35 rokov.

„U nás doma to bolo tak. Nikto sa nepýtal, ideš hrať divadlo? Zaznelo: Ideš hrať, prídeš,“ spomína Zázrivec. V divadle hrá už aj jeho vnuk.

Podľa „multifunkčného“ ochotníka Tomáša Pohorelca, režiséra, herca, hudobníka, technika či scénografa v jednej osobe, „skalných“, ktorí sa krútia okolo divadla, je asi 30 ľudí. Väčšina z nich sú herci, no dôležitý je tiež obslužný personál, bez ktorého by sa hrať nedalo. Pomáhajú so scénou, technikou, svetlom či zvukom a zväčša sú to členovia rodín ochotníkov, lebo „koho iného môžete otravovať?“

Čerpajú z klasiky

„Kedysi to bolo tak, že si účinkovanie na javisku bolo treba zaslúžiť. Najprv iba kúrili a robili pomocné práce, aby ich vôbec pustili na javisko. V dnešnej dobe je to nemysliteľné,“ pripomína Pohorelec, ktorý sa venuje i najmenším ochotníkom.

Trojgeneračný súbor sa každoročne snaží vyberať tituly tak, aby si zahrali všetci, od najstarších po najmladších. Obec Medzibrod je hrdá na svoj úspešný súbor, pomáha mu prenájmom priestorov, kde pôsobí, a tiež finančne, čo si ochotníci cenia.

Nateraz posledným titulom Medzibrodského kočovného divadla bola hra Hrúza, čo sa robí. Čím prekvapia v závere tohto roku, ešte nevedia, ale tipy na úspešné hry už majú. Väčšinou čerpajú zo slovenskej alebo zahraničnej komediálnej klasiky.

„U nás je už minimálne 50 rokov zaužívané, že premiéra býva vždy na Božie narodenie, 25. decembra. Druhá zvykne byť na Troch kráľov, niekedy sa ďalšie predstavenia pridávajú v polovici januára alebo februára. Ročne urobíme okolo 25 a viac predstavení, samozrejme, nielen v obci, ale aj inde,“ doplnil Zázrivec. Nezriedka sa stáva, že niektorí ochotníci z predstavenia „letia“ do nočnej zmeny.

Žnú úspechy

„Najdôležitejšie je to, že sa na našich predstaveniach ľudia stretávajú, odtrhneme ich od televízorov i internetu a odchádzajú spokojní. Niekedy za betónovými plotmi nevieme, čo sa deje u suseda. Nezištná pomoc sa akosi vytráca, my v divadle si vieme vzájomne pomôcť. Stretávame sa na výletoch alebo pri guláši,“ dodáva ďalší z trojice režisérov, hercov a duší súboru Juraj Haviar.

Medzi úspechy Medzibrodského kočovného divadla patrí uvedenie operetiek ako Hrnčiarsky bál, Gylbaba, Manzel Nituš a iné. Súbor žal úspechy na prehliadkach a festivaloch ako Gorazdov Močenok, Paláriková Raková, Belopocký Mikuláš, Zochova Revúca a Trebišov ako aj na regionálnej prehliadke Tajovského divadelné dni.

Veľkou poctou pre dedinské divadlo bolo predstavenie v Slovenskom národnom divadle (SND), kam sa v roku 1948 dostali ich predchodcovia s hrou Jánošík. Po 70 rokoch sa na dosky, ktoré znamenajú svet, postavili v Bratislave aj ich nasledovníci.

V OBRAZOCH: Medzibrodské kočovné divadlo
8
Galéria
Zdroj: TASR
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie