Jakub Forgács Rôzne

Bystrická učiteľka z najlepšie hodnotenej základky: Často sa boríme s nánosmi prekrútenej demokracie

Elena Krajčiová je v školstve už takmer 40 rokov a v Banskej Bystrici učí už švrťstoročie. Pôsobí na základnej škole, ktorá sa podľa prieskumu inštitútu INEKO stala jednotkou medzi slovenskými základnými školami. Ako si spomína na svoje začiatky a čo hovorí na úroveň nášho školstva?

Ilustračný obrázok k článku Bystrická učiteľka z najlepšie hodnotenej základky: Často sa boríme s nánosmi prekrútenej demokracie
Zdroj: Dnes24.sk

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z učiteľskej rodiny?

Obaja rodičia pracovali ako úradníci, mama v „krankase“ (OÚNZ) a otec v Smrečine. Pôvodne som chcela študovať psychológiu, lebo to vtedy bolo veľmi módne. Nevzali ma pre nedostatok miesta. Rodičia si predstavovali niečo praktickejšie.

Ako ste sa teda dostali k učiteľstvu?

Som typická Bystričanka z druhej polovice minulého storočia. Keď som sa narodila, mesto sa pomaly začínalo „modernizovať“. Starobystričania sa v kolobehu života neraz vracajú na miesta svojej mladosti. Stalo sa to aj mne. V budove mojej dnešnej základnej školy Slobodného slovenského vysielača – môjho pracoviska, som začínala objavovať písmenká ako prváčka. Dodnes si pamätám pani učiteľku Pecháčovú za katedrou a aj prvé nácviky s májkou a stuhami na spartakiádu. Svet detí nebol vtedy taký „široký a ďaleký“ ako teraz. Boli len rozprávky a tajomné miesta na hry v širokom okolí. Doma súrodencov či kamarátov plne zastúpili bábiky, mackovia. Tí boli prví poslušní žiaci. Stará mať ticho počúvala a v duchu sa usmievala, lebo sa učila s nimi.

Ako jedináčikovi sa mi páčilo v kolektíve detí, kde sme všetko robili spoločne a každý mal zároveň aj nejakú dôležitú úlohu. Neskôr, keď sme sa presťahovali na nové sídlisko, úplne ma očarila novučičká škola s odbornými učebňami, jazykovou triedou so slúchadlami, veľkou telocvičňou, dielňami, pozemkom, bazénom, atletickou dráhou, veľkou školskou jedálňou a úplne skvelými učiteľmi. Mojej bývalej triednej z úcty doteraz vykám, aj keď sme boli kolegyne, lebo bola pre nás „bohyňou“, ktorá vládla slovenským jazykom, taktom, trpezlivosťou a pochopením. Vtedy nám voľný čas organizovala škola, pionierska organizácia a neskôr aj športové kluby. A aj sami sme si neskôr organizovali voľný čas kultúrou, športom, turistikou. Vždy ma bavilo niečo organizovať, vymýšľať.

Po 1968 roku sa nám otvárali okná do sveta, nám mladým najmä do svety hudby a angličtiny. To bolo aj motiváciou môjho štúdia na Pedagogickej fakulte. Angličtina a slovenčina – skvelá kombinácia. No angličtinárov potom už nepotrebovali. V mojich začiatkoch som bola aj pionierskou vedúcou, práve na mojej skvelej, takzvanej „cvičnej základnej škole“ na Triede SNP. Potom som prežila pár skvelých rokov pri organizovaní voľno časových aktivít v dome detí. Bola to najmä turistika, medzinárodné aj prvé denné tábory, budovanie prvej stanice mladých technikov. Rok 1989 bol medzníkom dobrým aj zlým. Angličtinárom sa podaril comeback vo veľkom štýle. Hlad po angličtine bol veľký. Saturácia prostredia materiálom a najmä lektormi bola ohromujúca a patrične sme to aj mnohí vo svoj prospech využili.

Budúci rok,15. augusta, to bude presne 40 rokov môjho pôsobenia v školských službách tu v Banskej Bystrici. Učiteľstvo je mojím povolaním už 25 rokov. Keď sme sa ako škola presťahovali do vynovenej budovy na Skuteckého ulici, povedala som si, že tu musím ešte tú „deväťročenku symbolicky dochodiť“. Vyšlo to. A tu ma zastihol aj nárok na dôchodok.

Priblížte našim čitateľom, ako si spomínate na svoje začiatky, prípadne na prvý deň v škole…

Mali sme ako adepti učiteľstva podstatne viac hodín praxe než ako je to teraz. Tiež sme mali aj dobrovoľnú letnú prax v detských táboroch. Vždy sme sa tešili a boli to pre nás výzvy ako sa s deťmi spriateliť a tešiť sa z pekných zážitkov. Robili sme mnohé dobrodružné aktivity – nočné hľadanie pokladu len s baterkami, alebo prechod Dobročským pralesom len s mapou a buzolou. Deti mali obrovskú radosť keď samé dokázali prejsť pralesom. Tiež si sami varili a nosili potraviny cez vratkú lávku ponad potok. Možno aj teraz znovu mladí nadšenci spolu s deťmi objavujú tajomný svet dobrodružstiev na vlastnej koži a nie len na DVD, v kine alebo televízii. Tam je to naozaj pramálo reálne. Ja si vlastne ani nepamätám ako to bolo po prvý raz postaviť sa pred žiakov. Asi to bol len plynulý prechod z akcie do akcie.

Dá sa vôbec spočítať koľko detí ste už za tie roky učili?

Asi by sa to dalo spočítať z rôznych výkazov, ale načo čísla, podstatné sú deti a ich spomienky. Vždy ma dostane keď niekto povie „ Ja si Vás pamätám …“

Veľa ľudí hovorí, že z učiteľského platu sa vyžiť nedá. Beriete túto prácu ako poslanie?

V dnešnej dobe sú nároky na kvalitu života náročnejšie. Je veľká ponuka tovarov, služieb. Každý by chcel pre seba aj rodinu to najlepšie, peniaze hýbu svetom, lenže na dlh sa dlho šťastne žiť nedá. V slovenskej literatúre je veľa príkladov ako „chudoba cti netratí“. Dnes si už ale nechceme veci odriekať, chceme si užívať. Otázkou je či vieme nájsť rovnováhu, prípadne spôsob ako čestne zarobiť viac. Mladí majú určite štart do života oveľa rizikovejší než moja generácia. Asi mnohým chýba aj skromnosť, vytrvalosť a cieľavedomosť.

Učiteľstvo dnes je už služba, servis na profesionálnej úrovni. Kto má aj dostatočnú prax ten má aj skúsenosti a ešte ak má svoju prácu aj rád, tak by mal by byť aj patrične zaplatený. Hovorí sa, že práca s ľuďmi je najnáročnejšia, ale my pracujeme s deťmi, čo je ešte náročnejšie, s deťmi, ktoré nielen učíme, ale aj vychovávame a často sa boríme s nánosmi prekrútenej demokracie a prekrútených morálnych hodnôt.

Aj keď je učenie náročné a prináša so sebou veľkú zodpovednosť, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rada spomínate…

Najkrajšie zážitky sú tie, keď v detskej tvári vidím údiv, prekvapenie, potešenie, pochopenie, pocit uspokojenia – „dokázal som to, to sa mi podarilo, mám to!“

Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi situáciami, aké sa bežne nevidia?

Také riešim každý deň… :)

Aký pohľad máte ako učiteľka na stav školstva na Slovensku?

Teraz, keď vidím nového mladého pána ministra, chcem dúfať, že bude obklopený ľuďmi, ktorí budú vedieť hýbať vecami dopredu správnym smerom. Aj v škole je to tak, že ak je dobrý kolektív aj výsledky sú lepšie. Vždy som snívala o svojej vlastnej perfektne vybavenej učebni, kde budú žiaci chodiť len so zošitom. Doteraz sa mi to nesplnilo. Škola by mala byť lepšie vybavená než parlament. Ako má vyzerať štandardná škola? Čo má byť všetko k dispozícii pre žiakov a učiteľov? Aký servis má byť poskytovaný učiteľom? Ak sa ma pán minister opýta, rada mu odpoviem.

Určite máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete?

Chrám boží mám v prírode, potom je to pohyb na bicykli, plávanie, čítanie, dobré filmy, priatelia, a už aj kúpele…

Kde a ako najradšej trávite voľné chvíle v našom meste?

Prechádzkou po námestí, posedením pri dobrej kávičke so zákuskom a vždy sa niekto nájde na debatu.

Foto: archív Eleny Krajčiovej

Elena Krajčiová učí v Banskej Bystrici už švrťstoročie
3
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM