Žena, ktorá vedie známu školu v Bystrici: Rozhovor s riaditeľkou Gymnázia Andreja Sládkoviča
Už od detstva ju bavilo opravovanie písomiek. Teraz šéfuje škole, ktorú Bystričanom netreba špeciálne predstavovať. Vyspovedali sme Ivetu Šanderovú, riaditeľku Gymnázia Andreja Sládkoviča.
Iveta Šanderová, riaditeľka Gymnázia Andreja Sládkoviča, sa narodila v Banskej Bystrici. Hoci časť života strávila v Prahe, po niekoľkých rokoch sa vrátila do svojho rodiska. Pre náš portál porozprávala viac nielen o jej prvom kontakte s učiteľstvom.
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z učiteľskej rodiny?
U nás v rodine dominujú technici, no čo si pamätám, nič iné ako učiteľka som nikdy nechcela byť. Páčilo sa mi opravovať písomky. :) (teraz mám z toho husiu kožu).
Ako si spomínate na časy, keď ste ešte chodili do školy a na svoj prvý deň v nej?
ZDŠku som vychodila na Uhlisku. Dostala som strúhadlo, zelený klobúk a závidela som domček mojej susedke. Na základke som patrila medzi dobrých žiakov. Nebola som si sebou istá a stále som mala pocit, že musím na sebe veľa pracovať. Doma bol prísny režim a slovo otca malo svoju váhu.
Výučbe ktorých predmetov ste sa venovali alebo sa ešte stále aj venujete?
Vyštudovala som FTVS UK v Prahe, aprobáciu telesná výchova- biológia a teraz učím aj IKP – Práca s informáciami a komunikácia alebo ročníková práca, projekty.
Veľa ľudí hovorí, že z učiteľského platu sa vyžiť nedá. Je to podobné aj na poste riaditeľky?
Môj plat oproti učiteľskému sa pohol mierne nahor. (Nemám najvyšší plat v škole). Vychovala som z učiteľské platu dve vysokoškolsky vzdelané deti, ale malo to aj svoju daň. Je mi záhadou dokedy sa budú vyskytovať takí učitelia, akí sú na našej (i iných) školách! Či je to poslanie, neviem, často mám skôr pocit, že to hraničí už s diagnózou (úsmev) . No učiteľstvo sa musí robí srdcom, inak je to trápenie…
V čom sa zmenila náplň vašej práce po tom, čo ste nastúpili na miesto riaditeľky?
Študujem zákony, riešim, opravujem, kontrolujem, zdôvodňujem, ochraňujem… a niečo aj učím. (To je za odmenu). No myslím si, že pre riaditeľa je povinný úväzok skôr záťaž a zbytočnosť.
Čo je na vašej práci najnáročnejšie?
Maličkosť: mať spokojný pedagogický zbor a prevádzkyschopnú školu. V dnešnej dobe je to ilúzia.
Aj keď je učenie náročné a prináša so sebou veľkú zodpovednosť, máte určite aj pekné zážitky, na ktoré rada spomínate…
Učiteľstvo by som nevymenila za nič! Je fakt, že často som naštartovaná a nahnevaná, že sa mi veci nepodaria riešiť ako chcem, ale je to kopec zážitkov so žiakmi, milé zážitky s kolegami a ako liek a doping fungujú čarovné slová: „ Ďakujeme, pani profesorka!“
Stretli ste sa počas svojej praxe aj s nejakými kurióznymi situáciami, aké sa bežne nevidia?
Stačí sa zúčastniť niektorých školských akcií, ako sú kurzy s pobytom – napríklad lyžiarskeho alebo školských výletov… Často vám zastane rozum, čoho sú študenti schopní…
V čom je podľa vás GAS výnimočnou školou v porovnaní s inými, resp. na čo ste najviac pyšná?
Na jednej strane história s tradíciou a na druhej strane kvalita s modernosťou. Poskytujeme všetko, čo má mať kvalitná škola a nezabúdame ani na oddychové aktivity. To všetko má aj svoje pravidlá, ktoré nie sú vždy vítané s nadšením, ale bez ich rešpektovania by sme sa dopracovali k anarchii. V poslednom školskom roku sme zrealizovali niekoľko krásnych akcií, ktoré zarezonovali aj za hranicami nášho mesta (akadémia, divadelné predstavenie, DOD, športové súťaže a pod.).
Na škole sa vraj chystá nejaká novinka ohľadne nových tried. Priblížte ju prosím našim čitateľom…
Chceme sa vrátiť k tradíciám a obnoviť čo bolo žiadané. Triedy už teraz máme zamerané na cudzie jazyky angličtinu a nemčinu a preferujeme aj informatiku. Jazyky a práca s IKT sú základom súčasnej existencie jedinca. Radi by sme umožnili v rámci krúžkov aj realizáciu umelecké zamerania – divadelný krúžok, tvorivé dielne. Máme zručných učiteľov, šikovných žiakov a dobré materiálne podmienky… Chýba finančná podpora na materiálne zabezpečenie – hlina, farby, papiere… Oslovila som aj Akadémiu umenia v Banskej Bystrici a máme naplánovanú spoluprácu. Verím, že ak nie hneď, tak veľmi rýchlo sa rozbehnú aj tieto aktivity.
Aký pohľad máte ako riaditeľka na stav školstva na Slovensku?
No, toto je téma na iné fórum. Dnešné školstvo držia nad vodou „rádoví“ učitelia. Ak by som mala stručne súčasný stav posúdiť, tak je to chaos bez poriadku… Veľa škôl na úkor kvality.
Určite máte aj iné aktivity, aby ste vypli. Ako relaxujete?
Rokmi som sa naučila odpočívať a nájdem si čas, aby som sa „venovala sebe“. Niekedy som bola ako stroj. V škole funguje na upokojenie fotka môjho vnúčika, čo mám a ploche počítača. Poobede sú to moji psy a záhrada. Rýľovanie, okopávanie mi idú najlepšie, keď prídem zo školy – plná adrenalínu, idem ako výkonný stroj.
Kde a ako najradšej trávite voľné chvíle v našom meste?
Moje obľúbené lokality sú Urpín a Suchý vrch. Na „Sucháči“ som skoro každý deň. Mám rada samotu, prítomnosť stromov v spoločnosti „nemých tvárí“, mesto mi nechýba. Najnovšie som si osvojila psa z útulku tzv. maďarský guláš (z Lučenca). Najskôr sa volal Johny, ale rýchlo sme ho premenovali na Čoty, od: “Čo ty jeden zbojník, čo ty…“, má už svoje pevné miesto v rodinnej svorke.
Čítajte tiež:
Prvý školský deň na bystrickom gymnáziu: Riaditeľka žiakov počastovala originálnymi prirovnaniami!