Významné industriálne stavby v Bystrici? Niektoré sa zbúrali, iné chátrajú...
V meste sa v posledných rokoch zbúralo viacero významných historických industriálnych stavieb. O tom, aké nám tu ešte zostali a v akom sú stave nám porozprával mestský poslanec Milan Lichý.
„Zbúraním týchto pôvodných bystrických priemyselných stavieb odchádza kus mestskej histórie, kus bystrickej mestskej identity,“ povedal Lichý, ktorý si je vedomý, že doba sa mení, ale nie je presvedčený, že Bystrica potrebuje napríklad ďalšie obchodno-zábavné centrum. Práve pred 10 rokmi Medzinárodný výbor pre obnovu industriálneho dedičstva zostavil Chartu industriálneho dedičstva. „Industriálne dedičstvo má spoločenskú hodnotu, pretože je súčasťou dokumentácie života obyčajných ľudí, a ako také poskytuje významný pocit identity.“ uvádza sa v tomto dokumente.
Osud bystrickej Slovenky
Na jar tohto roku sa začali búracie práce aj bývalej Slovenky. „Búrali sa staré objekty areálu textilky Slovenka (1959), kde kedysi fungovala Furdíkovská súkenícka továreň (1919), vyrábajúca súkno na kapce, papuče, koberce pre kone, prikrývky pre zdravotnícke zariadenia,“ spomína Lichý. Ešte predtým tam bola známa bystrická Stoličková továreň (1874) na výrobu ohýbaného nábytku.
Miesto, ktoré bolo spolu s Medeným hámrom základom najstaršieho priemyselného predmestia Banskej Bystrice, bude mať iný účel. „Ak sa táto pamiatka zbúra a nič sa z nej nezachová, potom pod Evanjelickým cintorínom zostane už len názov Stoličková ulica a na cintoríne hrobka bývalých majiteľov práve búraného areálu,“ povedal. Keď sa postavíte tvárou k pomníku s nápisom Rodina Furdikova-Klimová, všimnite si, že jeho pokračovaním je komín bývalej továrne.
Ako ďalej poznamenal, okrem zachovania skeletu bývalej Slovenky, ktorá bola poslednou stavbou baťovského typu, už po baťovskej ére za socializmu, podľa Baťovho architekta Miroslava Drofu a pôvodného komína Stoličkovej fabriky, bola nádej, že zostane ešte aspoň tzv. Furdíkovský dom. Dnes je už zbúraný.
Ďalšie chátrajú
Medený hámor a historické objekty v jeho areáli budovala podľa Lichého ešte Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť na spracovanie medi (1494). „Tu sa zachovali múry pôvodných objektov, staršia časť hámru z roku 1778, novšia z roku 1840. Všetko toto však v súčasnosti chátra,“ uviedol Lichý.
Ako pokračoval, vo dvore domu č. 7 na Námestí Štefana Moysesa s raritnou Schnirchovou strešnou konštrukciou (1825) zase padá legendárny pivovar (Herritz, Popper, Grün, Žolnay, Zlatoprameň, Urpín), obnovený po roku 1501, neskôr prestavovaný a fungujúci až do roku 1971.
S výrobou miznú aj industriálne stavby
Keďže z Bystrice mizne výroba, odchádzajú s ňou podľa Lichého aj industriálne pamiatky. „V pôvodnej bystrickej východnej priemyselnej zóne zostali ešte stavby bývalej Mestskej elektrárne, bystrickej Zápalkárne, či firmy Fatra (Slovenská ovocinárska účtovná spoločnosť),“ povedal Lichý, ktorý si myslí, že akousi dobrou správou môže byť aj fakt, že zo známej likérky Perla (Steiner-Löwy) sa zachovala aspoň administratívna budova. V tej je dnes minipivovar a na Námestí SNP zase naďalej funguje stará Mihalikovská pekáreň.
„Príkladom a dobrým nápadom pre záchranu priemyselnej stavby bolo využívanie bývalej nákladnej stanice bývalej cementárenskej lanovky v Kostiviarskej,“ doplnil. Prebiehali v nej kultúrne akcie pod názvom cementÁRTňa, ktoré mali veľmi pozitívny ohlas aj v zahraničí.
Venuje sa im nedostatok pozornosti
Týmto industriálnym pamiatkam sa podľa Lichého venuje menšia pozornosť zo strany štátnej správy i samosprávy, ako ostatným historickým pamiatkam. Mnohé z nich nie sú predmetom ochrany. „Pomohlo by im zmapovanie, vyhlásenie ochrany a jej vymáhanie. Ochrana sa však nedá vymáhať bez dostatočných motivačných, ale aj represívnych nástrojov, týkajúcich sa vlastníkov nehnuteľností,“ pokračoval Lichý a doplnil, že to chce korektnú spoluprácu vlastníkov, štátnej správy a samosprávy, pretože v súčasnosti si historické industriálne stavby chránime slabo.
„Zdá sa, akoby to išlo v Bystrici nejako dole Hronom. Zmeniť to môže verejné povedomie, obnova bystrickej identity,“ dodáva Lichý. Tak sa dá podľa nehko k lepšiemu pohnúť rozvoj kvality života v meste. Pri zachovávaní industriálnych pamiatok ide totiž aj o dôkaz úrovne vyspelosti, kultúrnosti a úcty k odkazu tradície mesta s rozvinutým priemyslom.
Foto: ilustračné