Výtvarníčka Alica Kováčová? Banskú Bystricu našla vďaka sci-fi

• Alica, ty sa zvykneš prezentovať ako Alica z planéty Zázrakov. Prezraď našim čitateľom, čo ťa inšpirovalo k takému pomenovaniu?

Priznám sa, že ako dieťa som nemala rada svoje meno. Dospievanie bolo pre mňa ťažké a začiatok dospelosti úplná katastrofa… Od detstva som žila vo svete sci-fi, fantasy a rozprávok. Vždy, keď som to emocionálne nezvládala, zatvorila som sa do svojho sveta fantázie. Vo štvrtej triede ZŠ som napísala svoju prvú sci-fi poviedku a na gymnáziu som už tvorila pravidelne – písala som fantastické poviedky, poéziu a kreslila som výjavy z planét, ktoré existovali len v mojej hlave. A tak, keď som sa už ako dospelá dostala ku knihe Alica z krajiny zázrakov, povedala som si, že dokážem vytvoriť oveľa fantastickejší svet, ako sa podarilo Carollovi. Bola to dobrá kniha, ale čakala som od nej oveľa viac fantázie. Skrsla vo mne myšlienka vytvoriť planétu zázrakov – Alicinu planétu zázrakov. V tej chvíli som sa stotožnila so svojím menom a začala som ho milovať. Som vďačná svojim rodičom, že mi dali meno, ktoré vypovedá o mne tak veľa a zároveň dáva môjmu životu zmysel a smerovanie.

• …dnes si teda už aj nažívaš vo svojom zázračnom svete?

Dnes sa pozerám na zázraky aj z iného uhla. Verím, že človek si môže pretvoriť svoj život tak, aby zázraky zažíval každý deň. Naša Zem je planéta zázrakov… Stačí zahodiť z mysle všetky filtre, cez ktoré sme si navykli pozerať sa už od útleho detstva a ktoré sme zdedili po rodičoch. Všetko je možné, už mnohí ľudia dokázali, že sa dajú uskutočniť aj neuveriteľné veci, ale treba na tom pracovať…

• Kde si sa vlastne vzala a prečo si zakotvila v Banskej Bystrici?

V tomto živote som sa narodila v Revúcej a vyrastala som uprostred hôr v Muráni. Neskôr som študovala na gymnáziu v Revúcej a na EF TU v Košiciach. V Košiciach som po škole zostala pracovať štyri roky vo VSŽ ako programátor a správca siete. Mala som tam veľa priateľov, sci-fi klub 451 °F, rodinu… Ale niečo ma ťahalo na západ, nutne som potrebovala obrovskú životnú zmenu. A tak som zobrala mapu a hľadala… V Banskej Bystrici som mala priateľov vďaka sci-fi fandomu a mesto mi pripomínalo domov. Bratislava bola pre mňa priveľká a rušná, nevedela som si predstaviť, že zakotvím v tak veľkom meste navyše uprostred roviny. Poprad a Liptovský Mikuláš bol zase pre mňa priveľmi studený… V Bystrici som si našla prácu, ubytovanie, o rok som si kúpila byt a dnes som už Bystričanka. Ale inak som pôvodom mimozemšťan… M31, galaxia v Androméde… (smiech)

• Kedy ťa to vlastne začalo ťahať k výtvarnu a čím si ťa vôbec získalo?

Mala som asi päť či šesť rokov, sedela som v škôlke a kreslila som si autíčko. A vtedy som sa rozhodla, že sa stanem maliarkou. Neviem prečo, jednoducho som sa rozhodla. A moje rozhodnutie bolo tak pevné, že hoci som neskôr milovala astronómiu, prírodné vedy, písala som sci-fi poviedky a začala som fotografovať, a vždy keď prišlo na otázku, čím chcem byť, mala som jasno. Je to vnútorná túžba, nenápadná, ale vytrvalá… Fascinujú ma farby, tvary a predovšetkým štruktúry. Keď si pred spaním zavriem oči, občas vidím nádherné obrazy. Škoda, že ich zatiaľ neviem namaľovať… Ale pracujem na tom a verím, že raz sa mi to podarí…

• Je však zaujímavé, že si vyštudovala technickú kybernetiku so zameraním na umelú inteligenciu. Veď to je celkom vedľa umenia, nie?

Keď mi učiteľka výtvarnej výchovy v ôsmom ročníku na hodine povedala, že nemám fantáziu, rezignovala som na svoj sen študovať umenie a odišla som na gymnázium. Ak ja nemám fantáziu, tak potom už neviem… Je zvláštne, ako nám jedna veta dokáže zmeniť celý život… Nechodila som do školy umenia, nemal mi kto pomôcť s kresbou ani prípravou na talentovky. Bolo rozhodnuté.

• …čo sa udialo potom?

Na gymnáziu už nebol čas hľadať učiteľa kreslenia. Začala som programovať v basiku na 8 bitových počítačoch a to mi učarovalo. Vedela som, že nemôžem študovať maľbu, tak som sa rozhodla pre svoju druhú lásku, a tou bola sci-fi a fantázia. Umelá inteligencia sa mi zdala byť k tomu najbližšie. To som ešte netušila, že raz bude natočený sci-fi film s rovnakým názvom. Umenie nie je nikdy vedľa. Keby sme nemali umelcov s veľkou fantáziou, dnes by sme nemali tak vyspelú techniku. To, čo bolo počas môjho detstva v knihách, ilustráciách a filmoch čírou fantáziou, dnes je už realita. Umenie bolo vždy veľkou inšpiráciou pre technikov a vedcov. Mojím veľkým snom je inšpirovať ľudí umením k tomu, aby dokázali nasledovať svoje sny.

• Ako sa ti býva pod Urpínom a čím si ťa Bystrica získala?

Kopce sú tu tak blízko, že neďaleko námestia sa začína serpentínami ťahať turistický chodník pomedzi stromy až na nádhernú vyhliadku. Pripomína mi to domov. Cez víkend si občas zájdeme nad Sásovskú dolinu a dáme si bagetu s vínom. Sedíme na kopci a vychutnávame fialové reťaze hôr, panorámu mesta, osamelé stromy, oblaky, prevaľujúce sa krajinou. Vždy je to ten najchutnejší nedeľný obed.

• Prezraď nám čosi o tvojom pôsobení v bystrickom Ateliéri 3G a po vedením Mareka Gumana.

S Marekom som sa stretla ešte v roku 2005, keď v piatom ročníku Akadémie umení študoval maľbu v ateliéri prof. Holožku. Bola som jedna z jeho prvých žiakov. Učil ma ako držať uhlík, ako merať, ako vytvoriť „lešenie“ pri kreslení portrétu – základné veci, ktoré som nenašla ani v knihách… O pol roka neskôr už Marek učil v ľudovej škole umenia R. Tatára v Sásovej a viedol nielen malých žiakov, ale aj ateliér dospelých. V roku 2009 sme ostali na ulici, nemali sme priestor, ale mali sme chuť študovať. A mali sme vynikajucého pedagóga, ktorý sa nás snažil naučiť všetko, čo vedel od prof. Holožku. Preto vzniklo občianské združenie Ateliér 3G, ateliér troch generácii, ktoré si prenajalo priestory, aby nás mohol Marek viesť ďalej ako lektor. Od 16. 12. do 5.1.2013 budeme vystavovať práce v starobilej radnici na námestí SNP.

• Ktorým smerom sa uberáš vo svojej tvorbe?

Tohto roku pracujem na obrazoch, ktoré už naznačujú smerovanie mojej tvorby – vízie z planéty Zázrakov, ktoré sa tam premietajú z môjho života. Napriek tomu si stále hľadám vlastný štýl. A zároveň hľadám seba nielen ako autora, ale aj ako bytosť, ktorá sa znenazdajky ocitla v neznámom vesmíre…

• Aké máš ambície, aký smerom sa chceš uberať?

Moje ambície sú nesmierne veľké, otázka je, či mám silu ich uskutočniť… To zatiaľ netuším. Chcem namaľovať výjavy z planéty Zázrakov a neskôr napísať knihu, ktorá by ich spájala príbehom. Bola by ilustrovaná mojimi obrazmi. Knihu, plnú fantázie, ale aj vlastných skúseností. Knihu, ktorá by bola humorná a zároveň inšpirovala ľudí k zmene svojho života.

• Máš nejakú filozofiu, ktorou sa na ceste životom riadiš?

Kedysi to bolo: Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe. Dnes je to: Ak ti niečo vadí, vyčisti si to, aby to ľudia kvôli tebe nemuseli robiť. Verím, že žijeme preto, aby sme sa naučili milovať. Hovorím o láske k všetkým bytostiam, k vlastnému ja, k prírode… Keď sa človeku podarí vyčistiť tie pravé bloky, potom do života prichádzajú skutočné zázraky. A v tomto období práve intenzívne pracujem na sebe metódou ruš. Ale inak som rodený filozof. Pri fľaši dobrého vína dokážem filozofovať celé hodiny… (smiech)

• Je niečo, čo ti v Banskej Bystrici chýba?

Musím sa priznať, že od detstva túžim bývať pri mori. Žiaľ, na Slovensko zatiaľ nedorazilo. Keď som bývala v Košiciach, strávila som celé hodiny pri hrajúcej fontáne. A napadla mi ešte jedna vec: nad Sásovskou dolinou je rozbitý domček, kde tečie voda. Je to súčasť vodovodného systému B. Bystrice. Viem si predstaviť, že v budúcnosti sa z toho stane atraktívne miesto pre turistov – horská chata s jazierkom alebo aspoň studnička, chodí tam veľa ľudí. Chce to veľa fantázie a hlavne chuť s tým niečo urobiť…

Viac z jej tvorby nájdete aj na stránke: http://www.alica.euweb.cz/.