V prípade nehody sanitky vodičku oslobodili

Okresný súd na dnešnom hlavnom pojednávaní rozhodol v prípade tragickej nehody sanitky na banskobystrickom sídlisku Sásová. Vodičku osobného auta Janku D., obžalovanú z prečinu usmrtenia oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala. Prokurá

Monika Obrtalová

Janka D. pred rozsudkom uviedla, že si veľmi dobre uvedomuje, aké mala táto nehoda následky. Keby to bolo len trochu možné, dala by čokoľvek za to, aby k úmrtiu záchranárov nedošlo. Otvorene a čestne vyhlásila, že vedome nikdy nekonala tak, aby niekoho ohrozila na živote a zdraví. Vyjadrila poľutovanie nad udalosťou a napriek tomu, že si nie je vedomá svojho vlastného zlyhania pri nehode, ospravedlnila sa pozostalým za to, že sa vôbec na mieste nehody ocitla. Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že obžalovaná si nesplnila jednu z najzákladnejších povinností, ktorá vyplývala z dopravného značenia – daj prednosť v jazde. Navrhol obžalovanú uznať vinnú zo spáchania prečinu usmrtenia a uložiť jej nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obhajca žiadal vodičku oslobodiť spod obžaloby. Ako uviedol, zvláštne výstražné znamenie je podľa zákona definované ako „typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou“. Ako pokračoval, desiati svedkovia uviedli, že typické zvukové znamenie sanitka nepoužívala – nemala zvláštne výstražné znamenie v čase nehody. Aj vodič sanitky porušil pravidlá cestnej premávky, keďže nemal zapnuté zvukové výstražné znamenie súčasne so svetelným, mal dodržať rýchlosť 50 km/h. Na súde dnes vypovedalo niekoľko svedkov. Tak ako na predchádzajúcom pojednávaní, aj dnes sa riešilo, či mala sanitka zapnuté okrem svetelného aj zvukové znamenie. Niektorí svedkovia uvádzali, že zvuk sanitky nepočuli, zaregistrovali však svetelné majáky. Niektorí zasa sanitku húkať počuli.

Na predchádzajúcom pojednávaní obžalovaná opísala priebeh nehody. Pomaly sa blížila ku križovatke. Keď sa prvýkrát pozrela vľavo, nič nevidela, ani nepočula. Keď sa pozrela vľavo druhýkrát, videla už majáky a zabrzdila. Vypovedal aj vodič autobusu, ktorý keď videl majáky, čakal v odbočovacom pruhu na ďalší priebeh. Sanitka mala podľa jeho slov zvukové aj svetelné znamenie. Niektorí svedkovia z autobusu zasa uviedli, že sanitku nepočuli. Súd si ďalej vypočul technického znalca. Z jeho výpovede okrem iného vyplýva, že ak by vozidlo po hlavnej ceste išlo menšou rýchlosťou ako 70 km/h., vodička by bezpečne odbočila. Situáciu však mení to, že tadiaľto išla práve sanitka. Tá išla rýchlosťou 110 km/h. Pripomenul, že daná križovatka má svoje špecifiká a tento úsek je zložitý. Po nehode sa tu zmenila značka z daj prednosť v jazde na stop.

Podľa obžaloby vodička pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú nedala prednosť zľava prichádzajúcej sanitke po hlavnej ceste. Pri nehode došlo k zrážke auta a sanitky, ktorú následne odrazilo do protismeru, kde sa zrazila s autobusom. Na mieste zahynul lekár zo sanitky, 2. novembra 2010 v nemocnici zomrel aj jej vodič. Zranenia utrpeli ďalší – spolujazdec zo sanitky, vodič autobusu, cestujúci a aj spolujazdkyňa z osobného auta. V prípade už okresný súd raz rozhodol, a to 15. augusta. Ako vtedy uviedla hovorkyňa Krajského súdu Banská Bystrica Nina Spurná, súd v skrátenom konaní „na základe skutkového stavu spoľahlivo preukázaného vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní vydal dňa 1. augusta 2011 trestný rozkaz, ktorým uznal vinnou obvinenú Janku D. z prečinu usmrtenia“. Ako uviedol vzápätí obhajca Janky D. Rastislav Urbáni, v ten deň podali odpor, čím sa trestný rozkaz zrušil a konalo sa hlavné pojednávanie.

Zdroj: TASR

Odporúčame

Tento článok nie je možné komentovať.