Šibačka má hlavne vyhnať zlé sily a choroby
Dnes celé Slovensko oslavuje Veľkonočný pondelok, ktorý je už tradične spojený s množstvom vody a so šibaním.
Pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Babčáková.
[blockquote]Polievanie čerstvou potočnou vodou súvisí predovšetkým s očistnými obradmi. V rámci plodnostno-prosperitných obradov muži šibú ženy zeleným prútom, ktorého mladá sila rastu má vyhnať negatívne sily, choroby a má priniesť zdravie, plodnosť, omladenie práve vďaka svojej vegetačnej sile, ktorá je kontaktom prenášaná aj na mladé plodné ženy.[/blockquote] Podľa slov etnologičky obyvatelia západného Slovenska preferujú najviac šibanie, podobne je to aj v Čechách, Poľsku, v Nemecku a v Rakúsku, pričom na východe našej krajiny, ako aj v Maďarsku, na Ukrajine a vo východnom Poľsku, sa viac polieva.
„Stredoslováci kombinujú oba spôsoby, tak polievanie, ako aj šibanie,“ informovala Babčáková.
**Odmenou sú vajíčka **
Odmenou za oba obrady, aj očistný, aj plodnostný, sú vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, nový život a znovuzrodenie. Nazývajú sa kraslice alebo pisanky a kedysi ich ľudia farbili predovšetkým červenou a žltou farbou, ktoré symbolizujú život, tiež plodnosť a ozdobovali ich motívmi rastlín a zvierat.
„Vajíčko je v kultovej tradícii celej Európy a Ázie ako všeobecný symbol znovuzrodenia a jeho nálezy sa nachádzajú v pohrebiskách od polovice tretieho tisícročia pred našim letopočtom,“ uviedla pre agentúru SITA etnologička.
Rozdiely v symbolike
V západnej Európe však existujú v symbolike určité odlišnosti, pretože sa tu zachovali rôzne germánske relikty a v obradovosti prevládajú najmä zoomorfné zobrazenia zvierat a ich mláďat ako symbol jarnej plodnosti.
[blockquote]„Najväčším symbolom plodnosti bol zajac, ktorý bol zároveň kultovým zvieraťom bohyne úrody Oster, z čoho je odvodený názov Veľkej noci – eastern,“ informovala Babčáková. [/blockquote] V tradičnej kultúre sa Veľká noc spája s príchodom jari a mnohé zvyky ako svätenie zelene, vody, zapaľovanie ohňa a svätenie potravín prevzalo aj kresťanstvo. Voda, oheň, zeleň i vajíčka sú podľa Babčákovej prastarými symbolmi jari, znovuzrodenia, návratu života po zime, ktorá prinášala hlad, choroby a smrť.
„Očistné a prosperitné rituály mali zabezpečiť dobrý začiatok a chod poľnohospodárskych prác, zdravie a ochranu ľudí a zvierat pred vplyvom negatívnych síl,“ dodala Babčáková.
**Šibanie mladých dievčat vŕbovými korbáčmi, ako dotyk s čerstvou zeleňou a šibanie dobytka zelenými pučiacimi prútikmi mali zabezpečiť zdravie, sviežosť a plodivú silu, ktorú v sebe rastúce výhonky majú. **
Vajíčko, ktoré je počas veľkonočných obradov hojne používané, je symbolom znovuzrodenia a kontinuity.// „Svätili ich v kostole a na Veľkonočnú nedeľu ich konzumovali v podobe rôznych jedál. Bolo samozrejme aj výslužkou pre šibačov,“// informovala agentúru SITA Babčáková.
Koláč s rôznymi názvami
Konzumácia mäsa vo veľkom množstve po pôste mala magicky symbolizovať budúcu hojnosť, zdravie a množenie sa stád.
Na celom Slovensku sa podľa jej slov počas Veľkonočných sviatkov pôvodne pripravoval obradový koláč kruhového tvaru, ktorý symbolizoval Slnko, jeho návrat a nový život.
[blockquote]Ľudia ho nazývali paska, calta, mrváň alebo baba. „Na východnom Slovensku sa tento koláč piekol vo veľkých rozmeroch so šunkou, klobásou, vajíčkami, tvarohom, maslom, soľou a vajíčkovou hrudkou "syrek“ a na Veľkonočnú nedeľu sa u gréckokatolíkov a pravoslávnych niesol v košíku do kostola posvätiť," uviedla. [/blockquote] Jedol sa potom so šunkou a vajíčkami a musel z neho jesť každý člen rodiny. V súčasnosti má prevažne tvar baránka s kresťanskou symbolikou. Odrobinky z neho sa používali na liečebné účely, škrupinky z vajec spolu s odrobinkami a kosťami z veľkonočnej šunky sa vkladali do prvej brázdy, aby sa orba podarila, aby bola dobrá úroda, ale tiež aby chránili proti prírodným živlom.
„Kosť zo šunky a kúsok koláča pasky, či škrupinky z vajec sa tiež dávali do prvej jamy, aby sa darila úroda zemiakov,“ pre agentúru SITA uzavrela etnologička Katarína Babčáková.
Zdroj: webnoviny Foto:SITA