Profesorka bystrického gymnázia ukázala guráž. Pred 100 rokmi založila prvý dievčenský skautský oddiel
Pod Urpínom poskytovala útočisko prenasledovaným, za zásluhy o rozvoj skautingu sa jej ušlo špeciálne vyznamenanie. Na dievčenskom gymnáziu v našom meste učila kedysi žena, ktorá sa postavila do čela skautiek. Prečítajte si viac o výnimočnej Bystričanke!
Volala sa Anna Podhorová a narodila sa 28. septembra 1891 v novom Hradci Králové. Jej otec bol záhradníkom, matka krajčírkou, ktorá si postupne vytvorila aj vlastný salón. Bola najstaršou z troch detí – mala bratov Jozefa a Karola. Keď v roku 1907 otvorili v Hradci Králové Mestské dievčenské lýceum, dala sa Anna na štúdiá a skúšku dospelosti tam absolvovala 9. júla 1910.
Vodkyňa oddielu
V štúdiách pokračovala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, ktorú navštevovala v rokoch 1910 – 1914. V Prahe bývala na priváte u známych Kopeckých na Starom meste. Stala sa tak jednou z prvých absolventiek univerzity – v roku 1914 boli tri – jednou z nich bola Alica Masaryková.
V tomto čase sa začala 1. svetová vojna a mladá absolventka sa bez problémov dostala na Mestské dievčenské lýceum v Hradci Králové, kde vyučovala dejepis a zemepis. Tam sa stala v roku 1917 aj vodkyňou prvého dievčenského oddielu skautiek.
Základ oddielu tvorila družina Sojky. V nej pôsobili dievčatá – Viola Zachovalová, dve sestry Hackerové, dve Bulíčkové, Jarka Melicharová, Zora Tvrzská, Lujza Pokorná a mnohé ďalšie. Všetky menované Sojky sa stali neskôr vodkyňami oddielov, ba aj mestskými náčelníčkami. Prvý tábor absolvovali skautky na Sutých brehoch pri Týništi nad Orlicí, neskôr pri Potšteine.
Na dievčenskom gymnáziu
V auguste 1921 na Dňoch skautov v Jaroměři, udelil krajinský náčelník Svojsík Anne Podhorovej za jej zásluhy o rozvoj skautingu vyznamenanie – striebornú svastiku náčelníctva československého skautingu. O dva roky neskôr bola Anna Podhorová ustanovená do Banskej Bystrice na Štátne reformne reálne gymnázium, kde vyučovala až do školského roku 1936/37, kedy odišla do dôchodku.
V Banskej Bystrici sa mladá profesorka ubytovala na priváte na ulici Mestský park č. 3 a vyučovala na dievčenskom gymnáziu dejepis a zemepis. Niekoľko ráz sa pokúsila založiť pri škole skauting, jej snaha sa v tom čase ale nestretla s úspechom. Preto sa zamerala na pestovanie turistiky a stala sa postupne jednou z najaktívnejších členiek klubu turistov. Zúčastnila sa aj na stavbe chaty na Kráľovej studni.
Do Banskej Bystrice prišiel v tom čase aj jej mladší brat Karol Podhora, ktorý vyučoval na mestskej obchodnej akadémii. V školskom roku 1924/25 uskutočnili spoločne školský výlet do Talianska, ktorého súčasťou bola desaťdenná prax študentov akadémie na pracoviskách v Terste. V rámci nej vykonali aj výlet do Ríma, Neapola a na ostrov Capri, kde navštívili aj Modrú jaskyňu.
Navštevovala tanečné kurzy a tam sa zoznámila s Jozefom Chromekom, dôstojníkom československej armády. Ich známosť sa skončila sobášom 1. júla 1924 v Banskej Bystrici. Zo začiatku bývali na Lazovnej ulici, potom sa presťahovali do štátnych domov (dnes Nábrežie Čs. armády č. 8) a neskôr si postavili vlastnú rodinnú vilu v záhrade pri parku (vtedy Mestský park 9/b). Postupne sa jej narodili dve deti – dcéra Oľga a syn Igor. Do Banskej Bystrice sa presťahovala aj jej matka Anna Podhorová- Borková, ktorá jej pomáhala pri výchove detí a viedla domácnosť.
Útočisko prenasledovaným
Spoločne s matkou a neskôr aj s deťmi pestovala turistiku, prešla takmer všetkými pohoriami Slovenska. Veľmi rada sa zdržovala vo vyšších polohách, prenocovala takmer na všetkých turistických chatách a chodievala cez letné prázdniny aj s rodinou do školy na Kališti. Neskôr sa stretla náhodne so svojou bývalou spolužiačkou, v tom čase manželkou horára Mitánka, a dochádzala za ňou na Španiu Dolinu. Chodievala k nej aj v pohnutých časoch Slovenského národného povstania a pomáhala jej pri obsluhe partizánov, ktorí v nočných hodinách prichádzali do horárne.
Keďže jej manžel major Jozef Chromek musel ako Čech opustiť Slovensko, zostala Anna Chromeková s matkou a deťmi v rodinnom dome v Banskej Bystrici, kde poskytla neraz útočisko rôznym prenasledovaným. Starala sa o ovocnú záhradu, pestovala domácu hydinu, chodievala do lesa na huby a iné plodiny. S manželom sa stretávala tajne pri chate na Bumbalke.
Po čase sa prejavili aj u nej zdravotné problémy. Dlhé štúdium, ale aj pedagogická prax, porucha štítnej žľazy a nespavosť mali nepriaznivý vplyv na jej život. Prežila svojho manžela o šesť rokov, zomrela 27. marca 1978 na infarkt. Spoločne s manželom sú pochovaní v urnovom háji v Kremničke.
Čítajte tiež:
Čaptavci mali kedysi v Bystrici vlastný spolok. Viete, ako sa snažili pomáhať chudobným?
FOTO: Keď sa minulosť stretne s prítomnosťou. 5 miest v Bystrici pred desiatkami rokov a dnes
FOTO: Rarita v centre mesta. Stovky rokov stará toaleta priamo nad hlavami Bystričanov
Jedinečné historické ZÁBERY z ulíc a centra Bystrice. Pohľady na mesto spred roku 1945!
Historický paradox spred desiatok rokov: Vedeli ste, že Bystrica musela brániť vlastných vojakov?
Obdarovávanie domácností aj pomoc hasičom. Kominárska tradícia v dejinách Bystrice
Prvé skúšky dospelosti v Bystrici. Pred 160 rokmi maturovali iba dvaja žiaci
Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?
Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet
Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste
V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?
Text: Igor Chromek
